Dr. Milan Horňák

Pracujem ako archeológ a skúmam minulosť nielen Turčianskej kotliny.

Belá, Necpaly a Blatnica a ich hradiská z doby železnej

Belá, Necpaly a Blatnica a ich hradiská z doby železnej

Turčianska kotlina sa bohatstvom archeologických nálezov, ktoré pochádzajú z pravekých hradísk, radí k najvýznamnejším regiónom Slovenska. Dnes sa pozrieme na okolie obci Belá-Dalice, Necpaly a Blatnica, kde sa v 1. storočí pred. n. l. nachádzalo jedno z centier vtedajšieho Turca.

 

Aby sme však pochopili, aký význam mali hradiská v okolí týchto obcí, poďme si trocha povedať o tom prečo boli vlastne budované. Dôležitým faktorom budovania hradísk je bezpečnosť komunity. Ich rozmiestnenie na svahoch Veľkej Fatry vykazuje premyslenú konceptuálnu predstavu organizácie kultúrnej krajiny (obr.1). Ak by sme chceli zasadiť výstavbu hradísk z pohľadu zabezpečenia ochrany obyvateľstva do historických súvislostí, môžeme v hypotetickej rovine uviesť, že hradiská púchovskej kultúry mohli slúžiť ako obranný systém pred vojenským útokmi zo strany Dákov alebo Germámov, ktorí od 2. stor. pred n. l. sporadicky podnikali nájazdy na územie Slovenska.

 

Obr.1. Lokality púchovskej kultúry v Turci

 

Výstavba hradísk odráža hospodársku stabilitu, ekonomickú prosperitu a vysoký stupeň organizácie kolektívnej práce. Vybudovanie, udržovanie a zveľaďovanie hradiska nepochybne presahovalo možnosti jednotlivca a boli dielom celej komunity, ktorá hradisko využívala.

 

V ich blízkosti zaznamenávame výrazné zásahy do reliéfu vo forme terasovania okolitých svahov. Na seba nadväzujúce systémy terás slúžili pre poľnohospodársku činnosť, remeselnícke aktivity, a s najväčšou pravdepodobnosťou na nich stáli aj obytné objekty.

 

Niekoľkoročné štúdium problematiky hradísk a terénneho prieskum Turčianskej kotliny nám umožňuje chápať hradiská púchovskej kultúry ako sídliskovú štruktúru jedného kmeňového celku.

 

Sídlisková aglomerácia Belá – Necpaly - Blatnica – Mošovce

 

V centrálnej časti Turčianskej kotliny, v priestore od Belianskej po Mačiansku dolinu , bolo v posledných rokov preskúmaných viacero hradísk, sídlisk a výšinných polôh ľudu púchovskej kultúry (Obr. 2).

 

Obr. 2. Sídlisková aglomerácia medzi Belou a Mošovcami

 

Získaný archeologický materiál nám dovoľuje ich datovanie od neskorolaténskeho obdobia až po staršiu dobu rímsku, t. j. 1. stor. pred n. l./ prvá tretina 1. stor. n. .l. Centrom tejto cca 10 km dlhej sídliskovej aglomerácie bol hradištný komplex Brotnica - Červený kameň - Havrania skala nad Necpalmi.

 

Hradiská tu boli prepojené terasovitými sídliskami, na ktorých sa koncentrovala výrazná sídlisková aktivita. Tú nám potvrdzuje veľké množstvo nálezov dokladajúcich remeselnícku výrobu (zvyšky železnej strusky), intenzívnu poľnohospodársku činnosť (radlá, sekery, kosáky, sekáč, motyky), používanie honosných šperkov (veľké množstvo železných a bronzových spôn (obr.3), sklenené náramky, strieborný nákrčník), razbu mincí (depot 77 mincí s razidlom a zvyškami výrobného odpadu, pričom unikátnosť niektorých mincí viedla k vyčlenenie nového typu mince - tzv. typ Folkušová.

 

Nálezy importovaných predmetov cudzej proveniencie, ako sú napríklad spona typu Idria, alebo spony typu Langton-Down, dokladajú obchodné kontakty s južnou Európou. Na prítomnosť vojenskej zložky obyvateľstva, ako aj na ochrannú funkciu hradištného komplexu poukazujú nálezy zbraní - železných kopijí a na niekoľkých miestach nájdené depónie riečnych okruhliakov, ktoré slúžili ako projektily.

 

Obr. 3. Spony púchovskej kultúry

 

Opisovaná sídlisková aglomerácia južným smerom plynule pokračuje do priestoru Gaderskej, Blatnickej a Mačianskej doliny. Osídlenie sa tu koncentruje v ústí Gaderskej a Blatnickej doliny. Opakovane je využívané kultové miesto z neskorej doby bronzovej na kopci Plešovica. Nálezy kultúrnej vrstvy obsahujúcej zvyšky rozbitých nádob a ľudských kostí, ako aj nález rituálne poškodeného železného meča sú svedectvom, že toto miesto si zachovalo "svätý - obradný" charakter aj v období púchovskej kultúry.

 

Na protiľahlom kopci Kačarová-Rovná bolo obnovené pôvodné lužické hradisko. Z obdobia neskorého laténu až staršej doby rímskej sa tu našlo viacero spôn. opaskových zápon, železných poľnohospodárskych nástrojov. Významným dokladom nadregionálnych vzťahov je nález mince tzv. tetradrachmy typu Velém, ktorá bola razená na keltskom oppide na lokalite Velem Szent Vid v dnešnom Maďarsku.

 

Južnejšie od hradiska Kačarová-Rovná sa osídlenie koncentrovalo na terasovitých sídliskách roztiahnutých po hrebeni nad Blatnickou a Mačianskou dolinou až po hradisko na vrchu Malinô v masíve Jelenca. Tým sa ale budem venovať v samostatnom blogu, keďže významnosť si to nepochybne zaslúži.

 

Severný okraj opisovanej sídliskovej aglomerácie tvorili hradiská v priestore oboch hrebeňov ohraničujúcich Beliansku dolinu. Na tomto relatívne malom priestore sa nachádza mne doteraz známych 6 hradísk. Najznámejšie sú Beliansky a Dulický Hrádok. A práve na poslednom sme v roku 2011 vykonali rozsiahlejší archeologický výskum, ktorý nám priniesol množstvo informácii o fungovaní hradiska.

 

Zistili sme, že na hradisku sa koncentrovali nálezy len v jednej časť, kde stáli obydlia. Ostatná časť hradiska slúžila pravdepodobne ako miesto kde si vtedajší obyvatelia ukrývali v čase nebezpečenstva to najcennejšie čo mali  - domáce zvieratá. Opevnenie bolo veľmi výrazné vo východnej a južnej časti. Na zvyšných stranách pravdepodobne bol dostatočným obranným prvkom strmý svah. Pod hradiskom bolo vybudovaných obytných 9 terás (obr. 4), kde sa nachádzali obydlia ľudí, čo vybudovali hradisko.

 

Obr. 4. Dulický hrádok a prierez terasovitým svahom, vybudovaným v 1.stor. pred n. l.

 

Opisované hradiská, postihol podobný osud, ako väčšinu hradísk púchovskej kultúry, t. j. z vojenským vojenskými nájazdmi germánskych kmeňov, pravdepodobne z územia kvádskeho kráľa Vannia v prvej tretine 1. stor. n. l.

Ohodnoťte blog:
V priebehu jedného dňa 20 medailí a víťazných pohá...

Príbuzné blogy

 

Ďakujeme našim partnerom
za podporu Turiec Online



SKD
Kino Strojár
Mestská scéna Martin
Penzión Ľadoveň
TV Severka
Viena international