Dr. Milan Horňák

Pracujem ako archeológ a skúmam minulosť nielen Turčianskej kotliny.

Skryté v čase, skryté v lese: hradiská v Sučanoch

Pohľad na hradisko Skala. (zdroj. www.sučany.sk)

V lesoch Turčianskej kotliny sú okrem prírodných krás skryté dávne stopy osídlenia našich predkov. Nádherné jesenné dni sú stvorené, aby ste odhalili tieto tajomné miesta. Na krátko vám ich skúsim predstaviť. Dnes: Hradiská v Sučanoch.

 

Snáď máloktorá obec v Turci sa môže pochváliť takou veľkou koncentráciou archeologických lokalít ako Sučany. V jej katastri sa nachádzajú najmenej tri hradiská, jedna mohyla a niekoľko pravekých sídlisk. Keďže moje blogy sú venované hlavne hradiskám, zameriam sa aj v Sučanoch na tento typ archeologickej lokality.

 

Hradisko Biele brehy nad „Ontáriom“

 

Najmenšie zo sučianskych hradísk o veľkosti cca 30 m x cca 20 m je ukryté v lesíku nad jazerom Ontário. Nachádza sa na nevysokom hrebeni oddeleného od protiľahlého svahu výrazným úvalom. Opevnenie je nevýrazné, ale tiahne sa okolo celého hradiska. Celý povrch hradiska je poznačený aktivitou vojska, ktoré tu v rokoch minulých testovalo tanky. Preto pri prieskume hradiska sme nachádzali hlavne konzervy, klince a iný recentný materiál. Keď sme už strácali nádej, tak sme našli niekoľko črepov púchovskej kultúry na základe ktorých môžeme uvažovať, že hradisko bolo postavené práve v období 1.stor. p. n. l.

 

Hradisko „na Hradiskách“

 

V staršej literatúre sa dočítame, že v časti obce zvanej „Na hradiskách“ by sa malo nachádzať hradisko bez bližšej zmienky o nálezoch. V súčasnosti sa v tomto mieste nachádza elektráreň, čo znemožňuje aby sme toto tvrdenie overili.

 

Hradisko „Skala“

 

Azda najznámejšou archeologickou pamiatkou a zároveň dominantou obce je cca 30 m vysoké vápencové bralo zvané „Skala“ (obrázok v úvode môjho blogu). Hradisko bolo vybudované ľudom púchovskej kultúry v 1. storočí pred n. l. Má zachovalá impozantné opevňovací systém, ktorý sa nachádza na východnej strane. Tvorí ho sústava dvoch násypov a dvoch priekop. Prechod medzi jednotlivými fortifikáciami zabezpečovali dve brány (Obr.2). Po miernom svahu sa dostaneme na vrcholovú plošinu, ktorá je veľká cca 4500 m2. Na tejto plošine sa pravdepodobne nachádzali drevené obydlia spoločensky vyššie postavenej vrstvy. Ako takéto hradisko vyzeralo si môžeme ilustrovať na nákrese P. Čaploviča (obr.3).

 

Obr.2. Plán hradiska Sučany – Skala (zameral Š. Janšák) 

 

Obr.3. Rekonštrukcia hradiska púchovskej kultúry v staršej a mladšej dobe rímskej (podľa P. Čaploviča)

 

V čom je však špecifickosť hradiska na Skale? Môžeme o ňom hovoriť ako minimálne lokálnom mocenskom centre? Skúsme sa spoločne pozrieť čo o hradisku vieme.  V prvom rade si musíme uvedomiť jeho centrálnu strategickú polohu, ktorá umožňuje rovnomerné spravovanie okolitého územia. Výrazné skalné bralo viditeľné z väčšej vzdialenosti  dodávalo hradisku aj určitú symboliku.

 

Ďalší nesporný argument nám priniesol rok 1961, kedy priamo pod Skalou prebehol archeologický výskum pod vedením archeológa Igora Hrubca. Ten tu s časti preskúmal sídlisko z veľmi bohatým keramickým materiálom (obr.4). Na základe archeologického výskumu taktiež vieme, že tu boli postavené zrubové domy s kolovou konštrukciou. Podlahy domov mali kamenné dláždenie z malých oblých kameňov. Základom obživy obyvateľov sídliska bolo poľnohospodárstvo, ako to dokladajú nálezy poľnohospodárskych nástrojov a zásobné jamy. Podľa paleozologických rozborov nájdených kostí veľkú úlohu zohralo nielen chovanie hovädzieho dobytka a ošípanej, ale i lovu divej zveri.

 

Obr. 4. Archeologické nálezy púchovskej kultúry nájdené v roku 1961 (podľa I. Hrubec)

 

Od roku 2002 priestor okolia Skaly intenzívne monitorujem. V rôznych výkopoch som zachytil niekoľko zvyškov kultúrnych vrstiev a archeologických objektov. Na základe dnešného stavu bádania môžeme tvrdiť, že osada pod Skalou mala rozlohu cca 3 hektáre, pričom sa rozprestiera hlavne na lúkach na severovýchodných svahoch Skaly.

 

Prelom letopočtov priniesol so sebou nielen začiatok novej epochy – doby rímskej (0 – 375), ale i koniec rozkvetu „keltskej“ púchovskej kultúry. Najlepšie tento zlom sledujeme na sídlisku v pri sučianskej Skale. Na základe výraznej popolovitej prepálenej vrstvy, predpokladáme násilný koniec – osada bola vypálená neznámymi útočníkmi pravdepodobne z radov novopríchodzích Germánov. Takýto zánikový horizont je typický pre väčšinu vtedajších sídlisk severozápadného Slovenska.

 

Úpadok však netrval dlho. Podnety z germánskeho prostredia a rímskej provincie Panónia znova pozdvihli úroveň ľudu púchovskej kultúry. Znovu bola vybudovaná osada pod Skalou. Významným ukazovateľom dôležitosti osady sú nálezy potvrdzujúce funkciu obchodného strediska ležiaceho na obchodnej ceste spájajúcej rímsku provinciu Panónia s územím dnešného Poľska. Zo sídliska pochádzajú mince rímskych cisárov Trajána (98-117) a Hadriána (117-138), dve spony nóricko – panónskeho pôvodu a hlavne veľké množstvo tzv. panónskej keramiky – oranžové hrnčiarske výrobky točené na kruhu z jemnej plavenej hliny.

 

Koniec existencie púchovskej kultúry a teda aj hradiska na Skale je nejasný. Predpokladáme, že sa tak udialo v období markomanských vojen. Následne cca 1000 rokov zostalo hradisko neosídlené, resp. neevidujeme tu stopy dlhodobejšieho kontinuálneho osídlenia. Situácia sa zásadne mení v 12-13.stor. Kedy tu bol vybudovaný stredoveký hrádok, ktorý sa v ústnej tradícii udržal dodnes.

 

Obr.5. Črep z väčšieho hrnca z 12-13.stor. (podľa I. Hrubec)

 

Použitá literatúra

 

Beňko, J. 1996: Starý Turiec. Martin.

Čaplovič, P. 1987: Orava v praveku, vo včasnej dobe dejinnej a na začiatku stredoveku. Martin.

Eisner, J. 1933: Slovensko v pravěku. Bratislava.

Hrubec, I. 1961: Výskum včasnodejinného sídliska v Sučanoch. Slov.Archeol. IX 1-2,    s.209-215.

Janšák, Š. 1930: Staré osídlenie Slovenska. Sborník Muz.Slov.Spol. 24, s.1-100.

Ohodnoťte blog:
V priebehu jedného dňa 20 medailí a víťazných pohá...
Osídlenie obce Bystrička vo svetle archeologických...

Príbuzné blogy

 

Ďakujeme našim partnerom
za podporu Turiec Online



SKD
Kino Strojár
Penzión Ľadoveň
Viena international
Mestská scéna Martin
TV Severka