nedeľa, 07 január 2018 14:49

Výskum v oblasti respirológie môže pomôcť pri liečbe novorodencov Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(5 hlasov)
Profesorka Andrea Čalkovská na Neonatologickej klinike UN Martin, foto M. Šulov, JLF UK Profesorka Andrea Čalkovská na Neonatologickej klinike UN Martin, foto M. Šulov, JLF UK

Vnútorný povrch pľúc zvnútra vystiela mikroskopická vrstva špeciálnej tekutiny – pľúcny surfaktant. Ten hrá kľúčovú úlohu pri kvalite dýchania predovšetkým u novorodencov a jeho nedostatok spôsobuje rôzne poruchy a ochorenia pľúc. V Martinskom centre pre biomedicínu prebieha výskum, ktorého cieľom je priniesť nové liečebné postupy pri nedostatku tejto vzácnej látky.

Prof. MUDr. Andrea Čalkovská, DrSc. sa ako vedúca tímu CAREVIP (Kardiorespiračný systém a viscerálna bolesť) od svojho príchodu na Ústav fyziológie JLF UK venuje výskumu v oblasti respirológie so zameraním na pľúcny surfaktant. „Ide o látku, ktorá sa skladá hlavne z lipidov a proteínov. Jeden gram tejto látky pokrýva naše pľúcne mechúriky, ktorých je okolo 300 000 000 a pri nádychu tvoria plochu približne 120 m2,“ vysvetľuje.

 

K tejto téme sa prvýkrát priblížila už po absolvovaní lekárskej fakulty v Martine, kedy nastúpila na miesto doktorandky na Ústave fyziológie. Jej školiteľom bol prof. MUDr. Kamil Javorka, DrSc., ktorý ju viedol počas doktorandského štúdia. Rozvoj výskumu v tejto oblasti naštartovali od roku 1994 opakované dlhodobé pobyty na zahraničnom pracovisku Karolinska Institutet v Štokholme, kedy sa profesorke Čalkovskej podarilo získať štipendium Európskej respirologickej spoločnosti. V tej dobe tam pôsobil priekopník vo výskume pľúcneho surfaktantu, profesor Bengt Robertson, ktorý ako prvý na svete podával exogénny pľúcny surfaktant nezrelým novorodeným králikom. Na základe aj jeho štúdie boli už o 6 rokov liečené prvé deti s respiračným zlyhávaním. Výsledkom dlhodobej spolupráce JLF UK s inštitútom v Štokholme bol vznik Laboratória pre výskum surfaktantu v rámci Martinského centra pre biomedicínu, ktoré sa zameriava na experimentálnu perinatológiu.

 

Surfaktant sa v pľúcach nachádza už počas vnútromaternicového vývoja človeka, a neskôr je prítomný u novorodencov, detí aj dospelých. Z toho vyplýva, že môže byť poškodený v ktoromkoľvek období nášho života. Profesorka Čalkovská objasňuje: „Indikáciou pre podanie pľúcneho surfaktantu v novorodeneckom období je nezrelosť pľúc a surfaktantu u detí, ktoré sa narodia predčasne. V tomto štádiu ich dýchací systém a pľúcny surfaktnant ešte nie je dostatočne zrelý na to, aby si zabezpečili dýchanie spontánne. Vtedy sa pľúcny surfaktant podáva novorodencom ako liečivo cez dýchaciu trubicu (tracheu) do pľúc. Prevažná väčšina nezrelých detí na liečbu zareaguje a ich respiračný systém môže začať normálne fungovať.“

 

U dospelých je situácia trocha iná, pretože príčina respiračného zlyhávania môže spočívať v pľúcach samotných, ale aj mimo pľúc. Preto, i keď sa preparáty surfaktantu podávajú aj dospelým pacientom, efekt nie je tak priaznivý a jednoznačný, ako u novorodencov.

 

RNDr. Maroš Kolomazník, PhD. pracuje s profesorkou Andreou Čalkovskou na výskume v oblasti respirológie so zameraním na pľúcny surfaktant

 

V Laboratóriu pre výskum surfaktantu pod vedením profesorky Čalkovskej pôsobia vedecko-výskumní a vedecko-pedagogickí pracovníci a doktorandi. Laboratórium sa venuje riešeniu projektov hlavne základného výskumu, čo znamená, že sa zaoberá fungovaním respiračného systému za normálnych okolností a za okolností, keď je tento systém poškodený. „Primárne sa neočakáva, že každý z riešených projektov bude mať výstup aj do klinickej praxe. Na druhej strane by však nebolo účelné, aby sme riešili témy, ktoré s klinickou praxou nesúvisia a výsledky by sa v budúcnosti nedali použiť. V tejto oblasti nás posúva ďalej hlavne spolupráca s Neonatologickou klinikou JLF UK a UNM  “ dodáva.

 

A. Čalkovská pri výučbe fyziológie, foto M. Šulov, JLF UK 

 

Aktuálne sa laboratórium venuje detailnému štúdiu interakcie medzi surfaktantom a lipopolysacharidom, ktorý je súčasťou steny niektorých baktérií a môže sa do pľúc dostať napríklad vdýchnutím alebo krvným obehom. Pre štúdium funkčných a molekulových zmien sa využívajú rôzne modely, a to aj v spolupráci s inými fakultným a mimofakultným pracoviskami. Ako spomína, zaujímavosťou je, že k rozvoju výskumu pľúcneho surfaktantu prispeli aj historické udalosti, ako napríklad druhá svetová vojna alebo fakt, že jeden z bývalých amerických prezidentov prišiel začiatkom 70tych rokov minulého storočia o svojho predčasne narodeného syna práve kvôli ochoreniu pľúc spôsobeného nedostatkom pľúcneho surfaktantu.

 

Veda však nie je iba o jednotlivcoch; profesorka Čalkovská, Slovenka roka 2015 v kategórii Veda a výskum, si preto váži a ďakuje za spoluprácu všetkým, s ktorými za uplynulé  roky spolupracovala.

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | blog SME, LinkedIn, Twitter

Reklama

Mesačný kultúrny program

  • Turčianska galéria
  • Mesto Martin
  • SKD Martin
  • Kino Strojár