Reklama
nedeľa, 11 marec 2018 09:55

Jedinečné mokrade pod Malou horou Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(7 hlasov)
Jedinečné mokrade pod Malou horou Jedinečné mokrade pod Malou horou

Pri príležitosti Svetového dňa mokradí, ktorý bol začiatkom februára, sme sa stretli s ekológom Jánom Topercerom pod Malou horou pri Katovom prameni, aby sme si ukázali, prečo je vlastne táto lesno-mokraďová lokalita taká zaujímavá a dôležitá.

A nielen ona – aj iné mokrade v našom blízkom okolí majú veľký význam, lebo nielenže znižujú riziko záplav, miernia vlny horúčav, filtrujú škodlivé látky z vody, sťahujú oxid uhličitý i prach z ovzdušia a zvyšujú biodiverzitu, ale núkajú aj výborné možnosti na rekreáciu a poznávanie. Lokalita Katovho prameňa a jeho kratučkého pramenného jarčeka je malou ukážkou, ako vyzerajú veľké hydrologické systémy.

 

Vidíme tu všetky hlavné časti, ktoré má mať rieka alebo akýkoľvek ekosystém vodného toku, ibaže pekne-krásne „zvinuté“ na úseku ledva 30 metrov! Deti z okolitých škôl nemusia chodiť na dlhé exkurzie – tu majú príručnú ukážku riečneho ekosystému od prameňa po ústie ako na dlani. Ján Topercer nás za pár minút povodil po celom povodí Katovho jarčeka a v skratke opísal a vysvetlil jeho hlavné časti a ekologické procesy, ktoré v tejto mokraďke bežia.

 

 

Za mokraď sa považuje akýkoľvek ekosystém, ktorý je závislý od stáleho alebo opakovaného zaplavovania alebo nasycovania povrchovou či podzemnou vodou a má tomu zodpovedajúce fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti,“ priblížil Ján Topercer. „Tu v jarčeku i na jeho brehoch vidíme hlavne iné, vlhkomilnejšie rastlinstvo a pôdy, ktoré obsahujú viac jemných ílovitých častíc. Ide o pôdy typu glej a najmä čiernica, ktorá je veľmi bohatá na organické látky a úrodná. Dno a brehy jarčeka oživujú aj mnohé mokraďové živočíchy. Z bezstavovcov sú to ulitníky vodniak malý a jantárovka veľká, z máloštetinavcov dážďovka pobrežná, z kôrovcov kriváky, z vážok šidielko obyčajné, z vodných bzdôch hladinárka člnkovitá i dravá splošťuľa bahenná a zo stavovcov ochranársky významné obojživelníky kunka žltobruchá a skokan hnedý.“

 

Samotný výver nie je vo veľmi dobrom stave, ale ostatné časti miniatúrneho „riečneho“ systému, ako horný tok, stredný tok, dolný tok s meandrami a ústie, sú zachované. Drobné travinno-bylinné brehové porasty, ktoré zodpovedajú kalibru jarčeka, tu nájdeme tiež. A aj kus lesa naokolo. Jeho drevinové zloženie sa príliš nevzdialilo od prirodzeného zloženia dubohrabín či tvrdých lužných lesov, ktoré rástli v týchto miestach ešte pred príchodom prvých ľudí.

 

 

Zvlášť staré veľké stromy tu majú dôležitú klimatickú, protiimisnú, protihlukovú, protieróznu i vodozádržnú funkciu. Ich rozvetvené hlboké korene veľmi účinne zadržiavajú a rozvádzajú vodu i živiny v pôde. Vďaka symbiotickým hubám na koreňových vláskoch (mykorízam) a zložitým sieťam ich podhubia fungujú aj ako dôležité podzemné informačné a komunikačné uzly či „zbernice“, podporujúce samoobnovu a stabilitu lesa v tomto mikropovodí.

 

Na dne jarčeka v smere zhora nadol sledujeme sled štrkovitých, piesčitých a jemnejších organických sedimentov, na ktorých sa vystriedava rôznorodá vodná fauna a mikroflóra. „Jarček ústi do plytkej mláky v tzv. okrajovej preliačine nivy Turca, kde voda jednak vsakuje a jednak sa vyparuje. Detskými očami to môžeme vidieť ako more, do ktorého vteká rieka. V ňom končí. Všetko, čo mala urobiť, už urobila. Tam hore dačo odniesla, tu dole zas naniesla, tam zrýchlila, tu spomalila, tam vyčistila, tu zas zakalila – proste tak typicky riečne žila,“ vysvetľuje ďalej ekológ.

 

mokrade
mokrade
mokrade
mokrade

 

Lokalita pri Katovom prameni má pre ľudí aj iné významy

 

Jarček je síce maličký, no s mlákami a celým lesnatým mikropovodíčkom môže v letných horúčavách dobre poslúžiť na ochladenie a príjemné odpočinutie od „vypečeného“ plechovo- asfaltovo-betónového mestského prostredia. Keďže klíma je tu dlhodobo chladnejšia, vlhšia i vyrovnanejšia a vzduch čistejší, oblasť Malej hory vystupuje aj ako miestne klimatické útočisko. Alebo akýsi mestský zelený „chladič“ a „slnečník“. Alebo tiež – eurojazykom povedané – ako prirodzené adaptačné opatrenie na zmeny klímy.

 

Napriek tomu všetkému sú mokrade u nás stále často považované za bezcenné územia, dobré iba ak pre komáre a určené na odvodnenie. Toto pomýlené ideologické dedičstvo minulého režimu sa dá prekonať informovaným rozhodovaním úradov a zahrnutím mokradí do trvalo udržateľného územného plánovania a územného systému ekologickej stability miest. Celkové povedomie o mokradiach možno postupne meniť zapájaním miestneho obyvateľstva do manažmentu mokradí či výchovou a vzdelávaním.

 

 

Ján Topercer odporúča: „Ľudia by mohli prispieť k starostlivosti o mokrade napríklad pravidelným ručným kosením. Celá lesno-mokraďová lokalita pod Malou horou totiž okrem peknej polohy poskytuje mestu aj veľa zásobovacích, podporných, regulačných a kultúrnych ekosystémových služieb od sťahovania uhlíka z atmosféry, zachytávania prachu a regulácie mikroklímy až po zachovanie rázu krajiny a zákutí pre prírode blízke randenie. Preto by sa jej mesto Martin mohlo odvďačiť väčšou vnímavosťou k jej prírodnému i historickému dedičstvu a koncepčnou prácou s ním za účasti všetkých záujemcov, aby tu vznikol dobrý príklad, ktorým sa budeme môcť pochváliť aj v Európe.“

 

Mokrade sú medzinárodne chránené – celosvetovo Ramsarským dohovorom o mokradiach a na európskej úrovni Smernicou o biotopoch. Na národnej úrovni ich chránime v národnej sieti chránených území. „Mokraďky a lesíky pod Malou horou sú síce tak martinsky maličké, napriek tomu stoja za pozornosť. Najmä mokraďky môžu byť reprezentatívne až jedinečné v rámci vnútrokarpatských kotlín. Aspoň neviem o tom, že by takéto typy prameňov a kratučkých jarčekov, ktoré „otočia“ celý cyklus toku na pár desiatkach metrov, boli takto zachované aj v iných našich kotlinách,“ dopĺňa Ján Topercer. Mokrade sú chránené i na regionálnej a lokálnej úrovni územnými systémami ekologickej stability. V Turci najvýznamnejšie mokrade nájdeme v samotnom toku Turca a v jeho nive od ústia Bystričky po Turček, na potoku Blatničanka, Rakšianskom rašelinisku či Kláštorských lúkach.

Katarína Hájková

Redaktorka Turiec Online

Narodila som sa v Martine, v jednom z najkrajších miest na Slovensku a rozvoj Turca mi nie je ľahostajný. Práca redaktorky je preto zároveň aj mojim koníčkom.

Mesačný kultúrny program

  • Kino Strojár
  • Turčianska galéria
  • SKD Martin
  • Mesto Martin