pondelok, 08 september 2014 00:00

Peťo Piatko: Skladbami reagujem na to, čo ma zaujme, rozcíti či nahnevá Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(5 hlasov)
Peťo Piatko: Skladbami reagujem na to, čo ma zaujme, rozcíti či nahnevá Peťo Piatko: Skladbami reagujem na to, čo ma zaujme, rozcíti či nahnevá

S martinským hudobníkom Peťom Piatkom, ktorý nedávno na Mestskej scéne pokrstil svoj nový album Lode, sme sa porozprávali o jeho hudobnom vývoji a smerovaní, jeho kariére, aj o najbližších plánoch. Prezradil nám, kto ho hudobne obohatil a podelil sa s nami aj o svoje skúsenosti s organizovaním kultúrnych akcií v Martine.

Čo predchádzalo vydaniu nového albumu Lode, akým spôsobom vznikal?

Každému takémuto dielku predchádza proces tvorby, čiže najprv treba mať poskladané pesničky. Napísať texty, urobiť hudbu, dať to dokopy s kapelou. Potom je dobré nejaký čas koncertovať. Ja som človek, ktorý sa nikam neponáhľa a radšej nechávam veciam čas, nech to dozrieva a vyčistí sa. A takisto by to mala byť určitá suma roboty, z ktorej sa dá urobiť výber. Spočiatku sa viaceré veci javia ako dobré, pekné a použiteľné, ale časom sa názor mení a dochádza k určitej selekcii. Odpadu je nakoniec viac ako toho, čo sa vo finále použije. Príprava albumu si tiež vyžaduje nejaký čas. V tomto prípade to bolo päť rokov, čo je myslím dostatočne dlhá doba, aby sa materiál zozbieral, odskúšal a vybral.

 

Čo všetko tam nájdeme?

Celkovo 12 kúskov, ktoré nejakým spôsobom mapujú prežité päťročné obdobie. Obsahovo je album rôznorodý. Ten, kto pozná moje piesne vie, že nie som monotematický. Nepíšem napríklad len piesne o láske, alebo  zamerané iba na určitú oblasť života. Snažím sa reagovať na to, čo ma nejakým spôsobom zaujme, rozcíti či nahnevá. Čiže sú tam aj poetické piesne, iné zas reflektujú aktuálne dianie v spoločnosti, prípadne moje osobné životné prežívanie.

Krst albumu Lode - Mestská scéna Martin

 

Čo ti prinieslo uplynulých 5 rokov?  Nielen v kariére ale celkovo v živote?

Je toho celkom veľa. Päť rokov je samozrejme dlhá doba a ja žijem dosť dynamický život. Čo sa týka môjho pesničkárskeho života, po albume Ulica som sa dal dokopy s ďalšími hudobníkmi. To bol veľmi významný medzník v mojom hraní a pesničkárení. Dali sme sa dokopy s Romanom Zábojníkom, vynikajúcim martinským basgitaristom. Roman je úžasne muzikálny človek, rozumieme si ako po hudobnej, tak aj po ľudskej stránke. O pol roka nato dotiahol Roman bubeníka Mateja Richtarčíka, mladého chalana, ktorý sa ničomu nebráni a je za každú srandu. Pridal sa k nám a ukázalo sa, že to bol veľmi dobrý krok. Všetci traja sme si pekne sadli, skladačka zapadla a vytvorila harmonický celok. Samozrejme zmeny prichádzajú aj tým, že sa charakter človeka nejakým spôsobom pod vplyvom rôznych okolností obrusuje, čím človek získava iný pohľad na veci. Toto sa určite odrazilo v mojich textoch, ktoré sú podľa mňa zrelšie, osobnejšie ale aj cielenejšie. Čo sa týka súkromného života, tak najväčšou udalosťou je, že sa nám nedávno narodil druhý syn.

 

Viem, že sa venuješ aj inému umeniu ako hudbe. Môžeš to priblížiť?

Áno. Primárne som výtvarník, to som vyštudoval a to ma v podstate aj živí. Hudbou by to asi veľmi nešlo. Alebo by som sa musel naozaj veľmi snažiť a robiť aj veci, ktoré by sa mi určite nepáčili. Čo sa týka muziky, chcem si v nej naozaj udržať absolútnu slobodu, nenechávať si od nikoho nič diktovať. Takže výtvarné umenie je mojím chlebom, som učiteľ na umeleckej škole. Samozrejme venujem sa aj autorskej tvorbe, aj keď priznávam, že v posledných rokoch viac postáva na vedľajšej koľaji.


Aké boli tvoje umelecké začiatky?

K umeniu som bol vedený od detstva. Prešiel som všetky stupne výtvarného vzdelania. Čo sa týka hudby, tam som úplný samorast. Nepoznám ani notu, hoci mnoho ľudí ma skôr vníma ako hudobníka a sú prekvapení keď počujú, že som výtvarník. Hudba prišla v puberte. Kúpili sme si s bratom gitaru. Naši kamaráti počúvali muziku, ktorá sa dala takto hrať a čosi už vedeli. Začal odkukávať. Chytilo ma to natoľko, že časom som si začal skladať vlastné pesničky.

 

Aké boli v tej dobe hudobné vzory?

Nikdy som neinklinoval k mainstreamu. Neviem čím to bolo, ale v podstate už v mladšom veku som počúval dosť ostrú metalovú hudbu. Takže bol som metalista a tým som čiastočne dodnes. Prišlo aj punkové obdobie a ešte mnohé iné. Folk ma chytil až na vysokej škole. Prakticky keď už som bol hotový mysliaci človek. Samozrejme keď sme sa ako adolescenti učili hrať, tak sa pritom objavili pesničky Krylove,  Nohavicove a tak ďalej, ale v tom veku mi to ešte veľa nehovorilo. Intenzívne to prišlo až počas výšky, začal som si zháňať folkové albumy a nazbieral som ich celkom dosť. Bola to pre mňa škola, učil som sa podľa nahrávok.

 

Kedy si začal tvoriť vlastnú hudbu?

Svoje piesne som začal písať na vysokej škole, zhruba kdesi v polovici štúdia. Koncom štvrtého ročníka som prvý krát koncertoval v Nitre v starom divadle . Bolo to v roku 1999, takže písať texty a skladať piesne som začal čosi vyše roka pred tým. Asi tak.

 

Pripravil si v Martine celý rad koncertov, okrem Piatkov s Piatkom aj Open Mic, priblížiš nám to viac?

Open Mic je formát, ktorý funguje vo viacerých európskych krajinách, myslím, že aj v Amerike, jednoducho, nie je to žiadna novinka. Môže sa ho zúčastniť v podstate ktokoľvek. Nejde len o hudbu. Môže sa tam podľa mňa kľudne prezentovať poézia, literatúra, pantomíma, čokoľvek. Je to otvorený priestor, čo už napovedá samotný názov. Princíp spočíva v tom, že sa vyhlási nejaký termín a miesto, ľudia sa prihlásia a dostanú šancu ukázať, čo vedia. Pričom sa môže pozvať aj nejaký hosť, ktorý to nejakým spôsobom celé uzavrie svojim vystúpením. Tiež som sa o to v Martine pokúsil. Dostali sme aj finančnú podporu od mesta, takže sa mi podarilo realizovať štyri večery. Ale nebol to ten čistý Open Mic. Nepodarilo sa mi urobiť ho takým tým spôsobom, ako by to malo fungovať, že sa niekto prihlási. Hosia boli pozvaní. Keby som sa spoliehal na to, že sa niekto ozve sám, tak by to bolo zrejme fiasko. Ale viem, že s tým charakterom, že sa naozaj autori prihlásia a prídu zahrať, projekt úspešne a dlhodobo funguje napr. v Prešove, Košiciach, Bratislave, alebo Prahe.

 

Myslíš, že keby sa v Martine napr. s mesačnou pravidelnosťou organizoval Open Mic večer v nejakom väčšom podniku, za prítomnosti bežného osadnenstva, nielen toho účelového publika, ktoré vie o tom, že sa to koná, mohlo by to fungovať?

Otázne je, či dokáže tento región ponúknuť také množstvo ľudí, ktorí si trúfnu vystúpiť. Lebo určite je tu množstvo mladých ktorí píšu, niečo vymýšľajú, čosi vedia urobiť. Ide o to, či majú guráž prísť s kožou na trh. Možno keby sa tým naozaj intenzívne začal niekto zaoberať, pripravil a spropagoval to, tak by to za pokus stálo. Mne osobne sa ale tento región zdá byť na tento typ podujatia predsa len trochu malý.

 

Čo ťa čaká v najbližšej dobe?

Koncertovanie. Máme nový album, takže treba s ním ísť vonku. Martinský krstný koncert máme za sebou, ale krstili sme aj na Lodenici. Bol by predsa hriech Lode nepokrstiť na Lodenici. Leto bolo celkom bohaté, určite budú aj jesenné koncerty.  Informácie o koncertoch, ako aj nahrávky, videá a albumy na stiahnutie sa dajú nájsť na mojej webovej stránke www.peterpiatko.sk.

 

Autor: Matej Bórik, foto Jakub Kováč, Peter Piatko © Autorské práva sú vyhradené

 

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn