nedeľa, 12 október 2014 00:00

Ľubica Drengubiaková: Výroba šperkov je pre mňa terapiou, meditáciou a úžasným relaxom

Ohodnotiť túto položku
(5 hlasov)
Ľubica Drengubiaková: Výroba šperkov je pre mňa terapiou, meditáciou a úžasným relaxom Ľubica Drengubiaková: Výroba šperkov je pre mňa terapiou, meditáciou a úžasným relaxom

Vrútočanka Ľubica Drengubiaková, známa výrobou drôtených šperkov, má k umeleckej tvorbe blízko už od detstva. Okrem šperkárstva sa venuje aj výrobe rôznych ozdôb a dekorácií inšpirovaných prírodou alebo ľudovými tradíciami. O svoje skúsenosti sa rada delí, vedie workshopy pre deti a pomáha im s ich umeleckými prvotinami. Mohli ste sa s ňou stretnúť aj na Martinských dožinkoch na Memorandovom námestí v Martine.

Mohla by si prestaviť svoje portfólio, čo všetko vyrábaš?

Venujem sa rôznej tvorbe, najmä výrobe šperkov z drôtu, šijem dekoratívne slniečka, vyrábam ľudové kvetinové party vhodné ku krojom, pre nevesty, na obrad čepčenia, čelenky a venčeky pre lesné žienky. Veľmi ma teší, keď ma niekto osloví s prosbou o slávnostný šperk. Je to výzva a ak to môže byť ešte aj šperk pre nevestu, som naozaj veľmi poctená.

 

Ako si sa k takýmto tvorivým činnostiam dostala?

Vyrastala som v rodinnom dome s obrovskou záhradou vo Vrútkach v miestnej časti Mexiko s maminkou, ktorá bola učiteľka. Večer sa k nám schádzali susedy a vždy sa niečo vyrábalo, háčkovalo, štrikovalo, ja som si kreslila. Také novodobé páračky. Dá sa povedať, že som samouk, neviem či je to dobré, alebo zlé, možno práve tomu vďačím za osobitý štýl.

 

Kde čerpáš inšpiráciu? Aké materiály používaš?

Vždy som mala potrebu zvláčať domov veľa kvetov z lúk, ktoré som aranžovala, vrecká som mala plné nádherných kamienkov z Váhu, sklíčok, alebo lesných plodov. Inšpiráciu som nachádzala najmä v prírode. Svoj prvý drôtený prstienok som vyrobila zo spáleného kalandárneho drôtu, ktorý som našla v ohnisku. To bol asi ten zlom, kedy som pochopila, že všetky tieto nádhery, ktoré nám dala príroda, môžem jednoducho uchytiť drôtikom, pretvoriť a vdýchnuť im nový život. Nič sa nezmenilo, robím to stále podobne, technika sa o niečo vylepšila, drôt používam prevažne antikorový a medený, kamienky z Váhu zostali a pribudli k nim aj polodrahokamy, riečne perly, drevené či sklenené korálky.

 

Šperkárstvu sa venuješ už dlho. Máš za sebou aj nejaké výstavy?

Moje autorské šperky sa nachádzali na výstave Považského múzea v Sobášnom paláci v Bytči, tiež som prispela do stálej expozície Budatínskeho zámku, kde sa nachádza drotárske múzeum.


Venuješ sa aj lektorovaniu, workshopom? Vychovávaš si nasledovníkov?

Toto nádherné remeslo učím ako dobrovoľník deti v školách, detských domovoch, rodinných centrách a mám skúsenosť aj s výučbou v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých či z centra drogových závislostí. Tradícia pokračuje, ktokoľvek ma môže osloviť, rada ho privítam u mňa doma pri čaji, za kuchynským stolom a s chuťou do tvorivej činnosti. Táto práca ma veľmi baví, je to terapia, meditácia a ak ma práve nenaháňajú termíny aj úžasný relax. Pracujem rada v noci, keď je ticho, nezvonia telefóny a všetok čas je len môj.

 

Na ktorých akciách a jarmokoch v regióne sa zúčastňuješ najradšej?

Vecičky predávam väčšinou v nádhernom prostredí Múzea slovenskej dediny, na Oravskom, Sklabinskom hrade, na Strečne, hrade Beckov, Budatínskom zámku, Festivale drotárstva, Martinských dožinkoch, rada aj na Pohode, Grape, Vrbovských vetroch a ďalších letných festivaloch. Z letných akcií v našom regióne mi najviac učaroval prírodný festival Drienok, ktorý organizuje Projekt život a z aktuálnych jesenných dávam do popredia Michalský jarmok v skanzene, veľmi som sa tešila aj na Martinské dožinky, kde som vyrábala s deťmi ich drotárske prvotiny. Počas jesene sa môžeme stretnúť aj na Budatínskomrínku v Žiline. Pri výrobe myslím už aj na Vianočné trhy v Turčianskych Kľačanoch aj Turčianskej Štiavničke.

Autor: Matej Bórik, Mira Kováčová © Autorské práva sú vyhradené

 

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn