nedeľa, 13 september 2015 20:49

Študenti si zo súťaže Robocup v Číne priniesli veľa skúseností

Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)
Študenti si zo súťaže Robocup v Číne priniesli veľa skúseností Študenti si zo súťaže Robocup v Číne priniesli veľa skúseností

V dňoch 17.7.2015- 23.7.2015 sa robotický tím, ktorí si hovoria OHYZDI, zúčastnil celosvetovej súťaže v robotike s názvom ROBOCUP, ktorá sa konala v ďalekej Číne, v meste Hefei.

 

Tím v zložení: Matej Jurčík, Jakub Krcho, Juraj Michálek, Lukáš Bielesch, Miriam Pavlíková a Denisa Richvalská, sú študenti Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha v Martine. Chlapci sa venujú robotike takmer dva roky. V minulosti dosiahli niekoľko výrazných úspechov v rôznych robotických súťažiach nielen na Slovensku ale aj v celoeuróskom meradle. Rozhovor pripravila Alica Karkušová a na jej otázky odpovedali Džajro (Matej) a Jakub.

 

Ako sa Vám - študentom gymnázia podaril taký husársky kúsok, dostať sa do Číny? A čo všetko ste pre to museli urobiť?

 

Džajro: Najprv to začalo nerealizovateľným nápadom, že sa prihlásime na súťaž Robocup pár dní pred začiatkom celoštátneho kola súťaže na Slovensku. Nasledovali dni strávené v škole, kedy sme nonstop pripravovali robotov na súťaž. Vďaka nášmu úsiliu a šikovnosti našich profesoriek pri vybavovaní úradných vecí sme mohli štrnásteho júla začať našu cestu do čínskeho mesta Hefei.

 

Ako vlastne prebieha robotická súťaž Robocup a aký projekt ste si pripravili pre čínske publikum?

 

Našich robotov sme postavili pre súťažnú kategóriu Dance, kde sme si mali pripraviť tanečné vystúpenie. Samozrejme na súťaži boli aj iné kategórie ako Soccer (futbal), Rescue (záchrana) a Cospace. V našej kategórii sme si museli pripraviť tanečné vystúpenie a krátku prezentáciu o našom tíme a to všetko do piatich minút. Porotcovia následne hodnotili estetickú stránku vystúpenia a technickú stránku robotov na technickom interview.

 

Jakub: Predtým ako začalo vystúpenie sme si pre čínske publikum vytvorili krátke video a o našom meste Martin a o Slovensku. Celý náš projekt mal myšlienku Dance Competition (Tanečná súťaž) Mali sme dvoch metrových robotov (tanečníčky) ktoré skoro úplne imitovali ľudské telo 2 menších robotov (spúšťali konfety a jeden z nich svietil tak, že pri rôznej frekvencií hudby sa menila aj farba lediek.) a nakoniec ešte jedného robota. Porotkyňa hodnotila vystúpenie každej tanečníčky a neskôr zo súťaže postupne vylučovala. Aby som nezabudol, tancovali tam aj naše baby :-)

 

 

Stretli ste tam mladých ľudí z celého sveta. Pomáhali ste si navzájom?

 

Džajro: Samozrejme. Na medzinárodnom kole v Hefei sme neboli medzi sebou konkurenti ale študenti, ktorí sa radi venujú robotike. Nikto nemal problém niečo požičať alebo pomôcť druhému tímu. Spoznali sme tímy z Mexika, Číny, Nemecka, Talianska, Maďarska, Slovinska a z rôznych iných krajín.

Jakub: Určite. Keď nejaký tím potreboval s niečím pomôcť vždy sme si pomohli. Dokonca aj my sme potrebovali pomoc s jednou pružinou do konfiet a Nemci nám radi pomohli. Najviac sme si pomáhali hlavne Slovenské tímy. Požičiavali sme si baterky, káble nabíjačky a pod.

 

Aká bola konkurencia? A aké boli Vaše šance na umiestnenie?

 

Džajro: Konkurencia bola dosť na vysokej úrovni, ale to tak býva na medzinárodných súťažiach. Nám sa síce nepodarilo získať prvé, druhé alebo tretie miesto, no získali sme mnoho skúseností pri spolupráci s ostatnými tímami.

Jakub: Konkurencia bola neskutočne veľká. Bolo tam strašne skvelých tímov, ktoré využívali najnovšie technológie. My sme na túto súťaž prišli prvýkrát. Nečakali sme nejaké skvelé umiestnenie, ale náš hlavný cieľ bolo zaujať. A to sa nám aj podarilo. Dokázali sme roztancovať CELÉ publikum! 

 

Aké skúsenosti ste si zo súťaže odniesli?

 

Džajro: Zo súťaže sme si odniesli veľmi veľa skúseností, či sa to už týka robotiky alebo jazykových zručností. Po celý čas na mieste súťaže mali všetci okrem účastníkov súťaže zakázaný vstup na basketbalové ihrisko, kde prebiehala príprava tímov na súťaž. Museli sme preto komunikovať s organizátormi a ostatnými tímami v angličtine. Samozrejme sme sa aj zaujímali o to ako ostatné tímy postavili robotov. Popritom ako sme pripravovali našich robotov na vystúpenia sme sa pýtali ako fungujú roboti ostatných tímov a aké programovacie jazyky a hardware použili pri stavbe robotov. Na súťaži sme videli zaujímavých robotov z rôznych kútov sveta.

 

Keby ste mali možnosť vrátiť čas naspäť, čo by ste urobili inak?

 

Jakub: Asi by sme trošku doladili estetickú formu.

Džajro: Mnoho vecí. Čo sa už týka konštrukcie našich robotov alebo programov. Súťaž nám v mnohých smeroch otvorila oči a rozšírila obzory.

 

Čína je pre mnohých z nás nedosiahnuteľná krajina. Nie je jednoduché tam vycestovať. Vy ste mali možnosť na chvíľu zažiť život v tejto krajine. Čo Vás uchvátilo najviac? (najsilnejší zážitok)

 

Džajro: Najviac nás asi zaskočilo to množstvo ľudí a áut, ktoré denne jazdilo po uliciach. Na také veľké množstvá ľudí nie je zvyknutý žiaden Slovák. Tiež tie obrovské mestá a vysoké budovy, ktorým sme nedovideli na strechy. Ak môžem povedať za všetkých, tak najväčší zážitok sme mali z Veľkého čínskeho múru. Boli sme veľmi radi, že sme mali možnosť prejsť sa na miestach, kde sa bežný Slovák len tak nedostane.

Jakub: Môj najsilnejší zážitok bolo stretnúť a porozprávať sa s ľudmi z číny. Berú svoj život s ľahkosťou vôbec sa nad ničím nestresujú. A samozrejme obrovský zážitok Čínsky múr.

 

 

Akí sú Číňania? Mali ste možnosť spoznať bližšie ich kultúru, zvyky, jedlo....?

 

Džajro: Čínske jedlo sme mali možnosť spoznať hneď v prvý deň príchodu do Číny, keď sme sa vybrali navštíviť nejakú miestnu reštauráciu. Podarilo sa nám nájsť jednu menšiu reštauráciu v nákupnom centre. Tam nastal náš prvý kontakt s čínskym jedlom. Najprv sme sa zasmiali keď nám k jedlu doniesli aj paličky, no našťastie sme dostali aj lyžičky a tak sme sa mohli aj najesť :) . Jedlo bolo výborné, no ťažko by sme ho porovnávali s bežným európskym jedlom. V Číne sú bežné koreniny a rastliny, ktoré sa u nás bežne nevyskytujú a preto to chutilo dosť “inak”. Pri organizácii súťaže pomáhali dobrovoľníci, čo boli väčšinou čínski vysokoškoláci, ktorí sa s nami radi rozprávali a tak sme sa dozvedeli veľa vecí o čínskej kultúre a tradíciách.

 

Jakub: Mňa, čo najviac šokovalo, boli raňajky. Na raňajky v hoteli sme mali švédske stoly a vyzeralo to ako by sme prišli na obed. Polievky, mäsá, rezance, ryža a pod.

 

Čo bolo pre Vás – Slovenských študentov šokujúce a prekvapivé?

 

Džajro: Asi keď sme videli v normálnom obchodnom reťazci akvária s rybami, hadmi a kobylkami. To nás dosť vyviedlo z miery. V ten deň sme v obchode tiež našli vákuovo balené červy.

Jakub: Šokojúca bola pre mňa strava. Vôbec nesolili. Soľ sme ani nepotrebovali. Číňania používajú špeciálne koreniny a soľ vám nechýba.

 

Čo všetko vám dala táto cesta do Číny a celý pobyt v Číne?  

 

Džajro: Jednoznačne skúsenosti do života, precvičenie cudzieho jazyka a nezabudnuteľné momenty, keď sme blúdili stratení nočnými ulicami Šanghaja :).

 

Čo by ste poradili mladším študentom, ktorí by chceli dosiahnuť podobný úspech ako vy?


Džajro: Usilovne pracovať a nenechať sa odradiť nepriaznivými okolnosťami. Výsledok vždy stojí za tú prácu a námahu, ktorú vydáte pri rozvíjaní svojich záľub a mimoškolských aktivít. Keď máte nejakú záľubu rozvíjajte ju, vzdelávajte sa a zapájajte sa do súťaží.

Jakub: Radil by som im, aby sa chytili toho, čo ich baví a rozvíjali sa v tom. Začiatky bývajú nudné aj s nami to také bolo, ale nevzdali sme sa vždy sme skúšali rôzne súťaže a získali sme toľko skúseností, že sme sa dostali až do Číny.

 

Autor: Alica Karkušová © Autorské práva sú vyhradené 

 

 

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn