nedeľa, 05 august 2018 12:53

Východný okruh má oslobodiť centrum mesta od áut Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(5 hlasov)
Východný okruh má oslobodiť centrum mesta od áut Východný okruh má oslobodiť centrum mesta od áut

Podľa hlavného inžiniera mesta Martin Vladimíra Povodu, na to, aby sme zlepšili vnútromestskú dopravu na vnútornom dopravnom okruhu, musíme dobudovať vonkajší dopravný okruh. Vnútorný dopravný okruh vytvárajú komunikácie, ktoré obklopujú centrálnu mestskú zónu. Aby sme odľahčili vnútorný dopravný okruh je treba z tejto dopravy, ktorá zaťažuje vnútorný okruh, vylúčiť tzv. vnútro-tranzitnú, resp. cieľovo-zdrojovú dopravu.

To je vnútromestská doprava, ktorá kulminuje hlavne v ranných a poobedňajších špičkách, keď idú obyvatelia mesta do práce a následne sa vracajú do svojho bydliska. Chceme, aby nám nechodili cez mesto. Príkladom je prípad križovatky pri katolíckom kostole, ktorá sa nám začína od strany cintorína zahlcovať,“ vyjadril sa V. Povoda. Podľa jeho slov je samozrejmosťou, že sa táto križovatka zahlcuje, pretože v priestore Tomčian vzniká silný zdroj bývania, ktorý má významný potenciálny rastu s kapacitou až päťsto bytových jednotiek v individuálnej bytovej výstavbe.

 

Máme naplánované v tom priestore na Veľkej hore vybudovať 180 rodinných domov v 4 rôznych priestorových zoskupeniach. Skrátka, prichádzajú tam investori, ktorí zacítili možnosť ponúknuť ľuďom podstatne kvalitnejšie bývanie, ako je bývanie v činžiaku. Tým pádom ale vytvárajú podmienky, ktoré nám zhoršujú aktuálne dopravné prostredie. Nevyhnutnosťou do budúcna, v horizonte, 10 najviac 20 rokov, je potrebné vybudovať minimálne dve tretiny východnej časti vonkajšieho dopravného okruhu, minimálne v úseku od cesty Martin-Dražkovce až po Tehelnú ulicu, resp. až do priestoru Košúty 2 (Kaufland – Campo di Martin). Ak by sa nám to podarilo, bolo by to značným prínosom pre vnútromestskú dopravu a na zvýšenie kapacity vnútromestských komunikácií,“ referuje hlavný inžinier mesta.  

 

 

Východná časť vonkajšieho dopravného okruhu dosiahne dĺžku 7,6 km a časť od “dražkovskej“ cesty po Košúty predstavuje niečo cez 5 km. Spomínaný úsek naberá veľký význam aj z hľadiska občianskej vybavenosti, či už sú to biolaboratóriá, lekárska fakulta, možno pribudne aj nová nemocnica a pripravuje sa výstavba ďalších internátnych priestorov či námestia vysokoškolákov.

 

Ten priestor je vysoko aktuálny a nasáva aj množstvo statickej a dynamickej dopravy pre zabezpečenie dopravnej obslužnosti daného územia. Základ tejto obslužnosti spočíva vo vybudovaní východného dopravného okruhu. Ak sa nám podarí toto dosiahnuť, tak sa nám na 50% uvoľní priestor pred katolíckym kostolom a budeme môcť ďaleko efektívnejšie riešiť radiály pre vstup na vnútorný dopravný okruh v priestore katolíckeho kostola a OC Galéria ,“ hovorí V. Povoda.

 

 

Veľkopriestorová križovatka pri katolíckom kostole je podľa slov hlavného inžiniera nešťastne rozložená na veľkej ploche a má dlhé medzičasy na vyprázdňovanie križovatky. „To znamená, že medzičasy nám uberajú čas pre jednotlivé signálne skupiny vstupujúce do križovatky, čas, ktorý by sme mohli využiť na bezkolízny prejazd križovatkou. Fakt, že je križovatka na veľkej ploche, by sa dal zo stavebného hľadiska efektívne riešiť, keby sme križovatku rozdelili na dve alebo ju plošne zmenšili. Mali sme tam už všetky možné varianty, od okružnej križovatky, spätno-vratnej, skúšali sme aj tzv. turbo-okružnú križovatku, ktorá má priepustnosť až 2400 vozidiel za hodinu. Najefektívnejšie sa nám ale zdalo využiť momentálne svetelnú signalizáciu, spustiť zelenú vlnu cez križovatky pri pošte a OC Galéria a urýchlene dobudovať východný okruh. Všeobecne odľahčiť centrum. Čo sa týka koordinácie križovatiek, situácia je projektovo vyriešená. Ako mi však bolo povedané, sú tam problémy so súhlasmi dotknutých orgánov. Musí to prejsť schvaľovacím procesom, ktorý ešte nie je ukončený. Náš predpoklad bol, že sa to skončí v máji. Dostali sme sa do augusta, skoro tri mesiace po termíne, ktorý sme sľubovali a stále s tým máme problém. Koordinácia je nevyhnutná, vieme o tom a robí sa na tom.“

 

Mesto Martin funguje z hľadiska dopravného systému na tzv. axiálnom systéme vnútromestských komunikácií

 

Po osových komunikáciách (Jilemnického, Kollárova a Jesenského ul.) nasáva dopravu do centra na vnútorný dopravný okruh, ktorý zabezpečuje prístup na vonkajšie radiály (Robotnícka, Sklabinská, Novomeského ul., Ul. Červenej armády) alebo prejazd. Iba časť tranzitnej dopravy prechádza západnou časťou vonkajšieho okruhu. „Keby sa ešte dobudovala R3, tak to nám úplne odľahčí dopravu, pretože minimálne 30% z toho západného okruhu prejde na R3, ktorý tvorí tranzit na Kremnicu,“ zamýšľa sa V. Povoda.

 

Podľa jeho slov, ak máme hľadať riešenie pre vnútromestskú dopravu do budúcnosti, je potrebné vybudovať radiálno-okružný systém s druhým vonkajším dopravným okruhom. Všeobecne sú to základné pravidlá, ktoré sa bežne používajú vo svete a v mestách minimálne od 50000 obyvateľov vyššie. U nás je to napr. Žilina, Trnava, Prešov alebo Banská Bystrica.

          

Čo sa týka dopravy v okolí OC Galéria, pripravuje sa veľký projekt prestavby námestia pri katolíckom kostole, ktorého súčasťou je aj organizácia dopravy v tomto priestore, a to nielen automobilovej, ale aj cyklistickej a pešej. „Tento rok by sme mali mať dokumentáciu, ktorá by hovorila o zásadách, akým spôsobom je to potrebné riešiť. Robili sa už aj čiastkové prieskumy a pripravuje sa prognóza v rôznych variantoch. Koncom roka sa dostaneme do situácie, kedy budeme mať aspoň jasné to, čo nastane v jednotlivých časových horizontoch,“ referuje V. Povoda.  

 

Samozrejme, že všetky tieto opatrenia sú investične náročné

 

„Keď si zoberiete našich predchodcov, aj oni sa museli popasovať s nedostatkom finančných zdrojov. Pritom dve tretiny súčasných komunikácií, čo predstavuje takmer 130 km ciest v Martine, sa vybudovalo od roku 1948 do roku 1988 a nikto nelamentoval nad peniazmi, museli sa jednoducho do toho pustiť. My sme od roku 1990 do roku 2017 postavili možno 5 km komunikácií, čo je veľká bieda, a pritom kapacitne sme narástli 5 násobne. Keď v roku 1990 malo z 1000 ľudí 150 auto, dnes to stúplo na 600 ľudí z 1000, ktorí vlastnia automobil. Kapacita komunikácií zostala takmer tá istá a počet áut narástol. Nemáme žiadne iné nástroje, ako tento problém riešiť, len investičné, a vzhľadom na to, že je to investične náročné, vyžaduje si to dlhodobú prípravu a následne rýchlu realizáciu, musíme s tým začať čím skôr,“ dodáva na záver hlavný inžinier mesta Martin, Vladimír Povoda.

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | blog SME, LinkedIn, Twitter

Mesačný kultúrny program

  • Kino Strojár
  • SKD Martin
  • Turčianska galéria
  • Mesto Martin