Architekt M.M.Harminc tvoril aj ako samouk

Milan Michal Harminc patrí medzi našich najvýznamnejších a zároveň najaktívnejších architektov a priekopníkov slovenskej modernej architektúry. Za šesťdesiatpäť rokov svojej aktívnej činnosti zrealizoval viac ako tristo stavieb na území Slovenska, Maďarska, bývalej Juhoslávie, Rumunska a Ukrajiny. V sobotu 5. júla uplynie päťdesiat rokov od jeho úmrtia.

Na Slovensku staval Harminc monumentálne objekty, ktoré mali pozdvihnúť sebadôveru slovenského ľudu (bolo ich 171 a medzi ne patria budovy Slovenského národného múzea (SNM) v Martine a Bratislave, projektoval banky, sanatóriá, školy, nemocnice, administratívne a priemyselné budovy, rodinné domy, vily, ale i kostoly).

Milan Michal Harminc sa narodil 7. októbra 1869 v slovenskej obci Kulpin pri Petrovci

Vyrastal v srbskej Vojvodine do rodiny tesárskeho majstra. Mal sedem súrodencov. Vzdelanie získal vlastnou usilovnosťou. V rokoch 1881 – 1883 študoval na nemeckej škole v Bulkese a Obchodnej akadémii v Novom Sade. Po škole pomáhal otcovi v dielni. Práve tu sa naučil rysovať staviteľské plány. V roku 1886 odišiel do Budapešti, kde do roku 1897 postupne pracoval vo firme Neuschloss, u staviteľa Jána Nepomuka Bobulu (robil kresliča a projektanta)  a architekta Alberta Schikedanza. V roku 1897 si v Budapešti založil vlastnú projekčnú a staviteľskú kanceláriu. Presadil sa aj napriek tomu, že bol autodidakt (samouk na profesionálnej úrovni bez odborného vzdelania). Popri práci v staviteľských firmách bol aj aktívnym členom Slovenského spolku, do ktorého vstúpil ešte v roku 1887. Bol jeho knihovníkom, neskôr predsedom, staral sa o spevokol, divadelný krúžok – vďaka tomu sa bližšie zoznámil so slovenským národným hnutím.

Milan M. Harminc sa na začiatku svojej kariéry venoval predovšetkým projektovaniu rodinných a obytných domov (napr. nájomný Dom Aladára v Budapešti 1897-1898, dom Zimányho v Dolnom Kubíne 1902, vila Dr. Stodolu v Liptovskom Mikuláši 1902, dom Dr. Markoviča v Novom Meste nad Váhom 1904 a i.). Z tohto obdobia pochádza aj bývalá Slovenská banka v Ružomberku (1901-1902), Biskupský palác v srbskom Vršaci (1903-1904), Okresný súd v Myjave (1904-1906), škola v Hybiach 1902, kostoly v Pribyline (1901-1902), Černovej (1906-1907) a i. V roku 1904 ukončil Murársku majstrovskú školu. V tom istom roku sa oženil s Annou Holcovou zo Žiliny. Mali spolu tri deti. V roku 1908 zložil staviteľskú skúšku a konečne Harminc získal kvalifikáciu a titul staviteľa (získal ho za projekt budovy SNM v Martine, dodnes je to najväčšia múzejná budova na Slovensku). V roku 1915 sa z Budapešti presťahoval do Liptovského Mikuláša, kde mal vlastnú projekčnú a staviteľskú kanceláriu. V roku 1920 sa stal členom Ústredia stavebných korporácií.

Od roku 1922 pôsobil M. M. Harminc v Bratislave, kde pracoval ako samostatný architekt

Tu pôsobil až do odchodu do dôchodku (1951). Založil a stal sa prvým predsedom Organizačnej jednoty staviteľov pre Slovensko (1921-1923). V roku 1953 sa stal čestným členom Zväzu slovenských architektov. Jeho najznámejšími stavbami v Bratislave sú: budova Tatra banky (1925, dnes Ministerstvo kultúry), prestavba hotela Carlton-Savoy a Zemědelské múzeum (dnes SNM, 1928), evanjelický kostol na Legionárskej ulici (1934), Dom slovenskej ligy s pasážou a kinom (1936) a i. Projektoval novú budovu SNM v Martine (1931), sanatórium Palace Dr. Szontágha v Novom Smokovci (1934). Podľa jeho projektov postavili školy v Poprade (1930), Radošovciach (1930), Vrábľoch (1932) a i. Jeho rukopis nesú kostoly v Urminciach (1931), Zuberci (1933), Žiline (1935-1936), Senici (1938), Púchove (1939) a i. Jeho posledným realizovaným projektom bolo vojenské sanatórium v Novej Polianke (1952). Milan Michal Harminc zomrel v Bratislave 5. júla 1964. Pochovaný je na Evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne. Spolok architektov Slovenska od roku 1997 udeľuje Ceny architekta Michala Milana Harminca. Ceny sa udeľujú za nové architektonické diela, ale i za rekonštrukciu architektonických pamiatok, Harmincových diel.

Autor: TASR, foto snm.sk © Autorské práva sú vyhradené