Ako deti správne motivovať k matematike – prof. Milan Hejný

Do svojho rodiska zavítal popredný odborník na didaktiku matematiky prof. RNDr. Milan Hejný, CSc., ktorý s vybranými prvákmi a za účasti pedagógov Evanjelickej základnej školy v Martine absolvoval aj ukážkovú hodinu matematiky, po ktorej nasledovala diskusia s pedagógmi, rodičmi aj ďalšími hosťami.

Milan Hejný je autorom viacerých učebníc a pracovných zošitov matematiky, určených pre prvý stupeň ZŠ, vrátane príručiek pre učiteľov. Tzv. Hejného metóda vo výučbe matematiky spočíva v tom, že žiaci riešia zaujímavé matematické úlohy a sami prichádzajú na spôsob ich riešenia a získania výsledku. Táto činnosť ich musí aktivovať a baviť. Na vyučovacej hodine matematiky sa profesor v doprovode prvákov zameral na súčet trojíc čísel. V 1.A triede sme teda hľadali nezbedné čísla, schované v záhadných riadkoch, pyramídach, obrázkoch aj machuliach. Profesor Hejný nie raz žiakov dokonca zodvihol do náručia, aby dočiahli aj najvrchnejšie políčka na tabuli a mohli tam dopísať správnu cifru. Pedagóg deti vzápätí ubezpečil, že „pozajtra už budú zase o niečo väčší a hravo na vysoké políčka na tabuli dosiahnu aj sami.“          

V úvode diskusie s učiteľmi, rodičmi a ďalšími hosťami spomínal profesor Hejný na svoje detstvo v Martine, na evanjelického farára a politického väzňa Ľudovíta Vajdičku a svoje učiteľské začiatky. „Dnes mi veľmi chýba možnosť učiť a mám málo príležitostí tráviť čas s deťmi. Som preto vďačný, že mi dnes Martinčania túto možnosť dožičili“, prezradil účastníkom diskusie. V kontexte správnej výučby matematiky je profesor presvedčený o tom, že „nie je rozhodujúce to, čo sa učí, ale ako sa to učí.“ Aj preto povzbudzuje učiteľov k zásade „maximálne aktivovať deti“ – pozývať ich a motivovať  k premýšľaniu a súčasne myslieť i nato, že detský mozog potrebuje čas, aby učebnú látku zvládol a dokázal spracovať. Ak v procese učenia robia deti chyby, nebuďme skeptickí. „Chyba je cesta k poznávaniu; aktivuje proces v hlave dieťaťa, ktorý hovorí, že ´tu niečo nie je v poriadku´. Chyba je teda začiatkom premýšľania!“  

„Dieťa, ktoré preniká do tajov matematiky hľadá súvislosti, ktoré ho dospelák nikdy nenaučí“, konštatuje M. Hejný. Matematické zákonitosti dieťa naučí až iné dieťa (hoci to znie pomerne paradoxne). Tento princíp profesor nazýva „kognitívna osmóza“, a teda akési „preskakovanie múdra z hlavy jedného dieťaťa do hlavy iného dieťaťa.“ Dieťa môže za ťažké považovať úplne iné úkony ako dospelý (učiteľ, rodič). Ak však tento ťažký úkon (matematický vzorec, rovnicu) pochopí jedno dieťa, v triede nastáva osmóza – preskakovanie porozumenia z jedného dieťaťa na iné deti v triede.

Čo robiť s tými žiakmi, pre ktorých skôr platí ´plus mínus autobus´ ako dobre zvolené vzorce, vyriešené rovnice a správne výsledky? Profesor Hejný radí opakovať úspech, ktorý dieťa zažíva – úspech je podstatou motivácie; je tou vnútornou radosťou, ktorá sa objaví potom, ako som správne vyriešil príklad. Môže byť však aj tým, čo žiak pocíti po uznaní zo strany pedagóga alebo spolužiakov. „Vedomie dieťaťa, že to, čo vie, pomáha druhým ľuďom, môže byť najdôležitejším úspechom“, pripomína profesor Hejný. Zdrojom motivácie k matematike môže preto aj úspech v pomoci iným.

Podľa M. Hejného pripomenutie si tohto pocitu bude dieťa pozitívne motivovať k intelektuálnemu úsiliu aj vtedy, keď sa správny výsledok z príkladu bude zdať nedosiahnuteľný. „Aj preto musí učiteľ vyjsť motivácii v ústrety a pritom dbať na to, aby „deti nikdy nenadobudli presvedčenie, že sú odpad spoločnosti, pretože nevedia matematiku.“ Určite sú totiž šikovní v mnohých iných (nie práve matematických) oblastiach, myslí si odborník na didaktiku matematiky.  

Prof. RNDr. Milan Hejný, CSc. e český a slovenský matematik, odborník na didaktiku matematiky, profesor Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Prahe. Je autorom alebo spoluautorom šestnástich matematických publikácií a viac ako 270 publikácií z didaktiky matematiky. Počas pôsobenia v akademických kruhoch prednášal aj na trinástich zahraničných univerzitách a desiatkach medzinárodných konferencií.

Autor: Hedwiga Tkáčová © Autorské práva sú vyhradené