Karol Stodolica – talentovaný umelec z Turčianskeho Michala
V dnešnej dobe sa remeselnícka výroba pomaly vytráca. Karol Stodolica sa však tomuto krásnemu druhu umenia venuje už niekoľko rokov a špecializuje sa najmä na fajkárstvo, rezbárstvo a kamenárstvo.
Jeho výrobky nie sú známe len na Slovensku, ale aj v zahraničí. Materiál sa rukami umelca mení na diela v jeho ateliéri pod holým nebom, ktorý sa nachádza v jeho dome neďaleko Turčianskych Teplíc.
Ako ste sa k tomuto remeslu dostali?
Tak neviem, či to je remeslo, ale ja som stále skúšal niečo nového. Bavilo ma najmä výtvarníctvo, umelecké veci, maľoval som, kreslil, vyrezával. Venujem sa poľovníctvu, tam som bral motívy pre svoju tvorbu.
Ako dlho sa venujete výrobe fajok?
Tej výrobe fajok asi od 70ho roku, začal som pracovať s hlinou.
Čo Vás k tomu viedlo? Mali ste niekoho v rodine, čo sa tomu venoval?
Už ako chlapci sme si na pasienkoch robili všelijaké tie fajôčky a fajčili. Keď som bol na vojne v 68om, tak tam sa začali fajky hodne fajčiť. Prišiel vtedy do módy taký voňavý tabak a skoro každý mal fajku. Neskôr, keď som bol doma, tak sme šli do Bulharska na zájazd alebo do iných tých štátov, kde sa vtedy podľa možností dalo, chcel som si nejakú fajku zohnať. Len ťažko bolo zohnať takú fajku na pamiatku. Občas som zohnal niečo z Poľska som, no skúsil som ich vyrábať z keramiky.
Pomáhal Vám niekto zo začiatku alebo ste sa všetko učili sami?
Zo začiatku mi to nešlo, praskalo mi to všelijako. Potom mi pomohol akademický sochár Peter Bukovský, môj dobrý priateľ. Poradil mi ako mám tie fajky robiť a keď som ich vyrobil, vysušil, tak potom ich on vypaľoval. Potom som ich koloroval, robil tie pipasáre do toho, nástavce a tak.
S akými materiálmi pracujete najčastejšie?
Robím sošky z kameňa, začal som trošku z dreva, ale to ma až tak neoslovilo. Teraz som začal robiť sošky z hliny a z keramiky. Fajky robím z keramickej hliny, z dreva nie.
Koľko približne trvá vyrobenie sošky z kameňa a výroba fajky?
Soška aj niekoľko týždňov a fajku spravím do týždňa.
Vyrábate fajky aj na zákazky?
No, tak kamarátom k nejakej 40ke, 50ke alebo k jubileu. Odo mňa mal fajku aj bývalý prezident Gašparovič, mal dve fajky. Aj niektorí herci ako Dušan Vojtek, Michal Dočolomanský, aj prezidenti niektorých iných štátov a poľovníckych organizácií. Moje fajky sú po celom svete.
Aký je Váš proces tvorby? Máte hneď predstavu čo a ako idete vyrobiť alebo si robíte nejaké nákresy?
Tak o všeličom rozmýšľam a niečo ma napadne a skúsim to realizovať. Niečo si aj môžem skicnúť, ale už mám takú približnú predstavu, čo by som chcel, ako by som chcel. Keďže som poľovník, tak tie zvieracie motívy vlka, rysa, jeleňa, medveďa, veveričku poznám.
Čomu sa ešte venujete okrem výrobe fajok a sošiek?
Opletám rôzne veci z drôtu, šperky robím. Fľašky som opletal. Získal som na to certifikát, priučil som sa tomu.
Skúšali ste vyrábať aj nejaké nožíky, keď sa venujete aj poľovníctvu?
Nožíky len pre seba, spravil som si dýku. Venoval som sa aj výrobe spôn z parožia. Robil som ozdoby za klobúky a môj odbor bol aj kované železo, keďže som vyučený zámočník. V škole sme vždy na konci roka prezentovali to, čo sme sa naučili. Raz som urobil miniatúrny pluh, secesný svietnik, klepec na líšky.
Aby to nebolo len o tej výrobe. Fajčíte aj Vy?
Zapálim si občas. Treba to aj vyskúšať, keď je dobrý tabak. Moc ale nie, nie som na fajčení závislý.
Majú ľudia možnosť niekde vidieť Vaše diela? Vystavujete ich alebo chodievate na jarmoky?
Výstav už bolo hodne, kde kade. Začíname Martinom a spolu s naším kultúrnym osvetovým strediskom sme mali neraz aj výstavu v Španielsku. Zúčastňujem sa súťaží – týchto fajkárskych všelijakých pretekov v pomalom fajčení tabaku. Súťažia tam s nami aj ženy. Na jarmoky nechodievam, ja to nerobím na zárobky.
Považujete výrobu Vašich diel aj za relax alebo oddychujete úplne iným spôsobom?
Tak áno, je to taký trocha oddych. Fajka je symbolom nejakého umenia. Vyrezávaná fajka je ako umenie v malom. Tie fajky sú krásne, keď ich pozerám aj v múzeách. Krásne boli fajky od Karola Zachara zo Štiavnice. Tam som tiež bol, vytlačil som si tam fajku na lise, keď sme tam mali inštruktáž. Škoda, že sa to skončilo, pretože tieto fajky boli veľmi vzácne a sú po celom svete. Karol Zachar bol známy ešte aj na Kube, kde sa fajčili cigary.
Ako vidíte remeslo dnes? Majú oň mladí ľudia vo Vašom okolí záujem?
Tak majú. O fajky nie, ale tak niektorí mladí maľujú, lebo sú v spolku. Aj dievčatá maľujú obrazy, čo je chvályhodné, že sa niečomu reálnemu venujú okrem počítačov. Obdivujem tých spevákov, speváčky, ľudových muzikantov, čo sa dali na také krásne veci, nezabúdajú na národné zvyky, tradície. A tieto fajky, to by mohlo byť ako národné kultúrne dedičstvo. Sám Kmeť povedať, že: „To by nám chýbalo, aby nám aj naše fajkárstvo zaniklo“, on fandil tým fajkárom.
Autor: Mgr. Lucia Ertľová, foto: Matej Bórik © Autorské práva sú vyhradené