Skip to main content
© , METRO
Tvoríme úspešné príbehy
a komunikačné stratégie
www.projektmetro.sk

Štefan Milovan Kraker, autor obrazu s veľkonočným motívom Ježiša Krista na Olivovom vrchu

Autor: Štefan Milovan Kraker, autor obrazu s veľkonočným motívom Ježiša Krista na Olivovom vrchu
Foto: Štefan Milovan Kraker, autor obrazu s veľkonočným motívom Ježiša Krista na Olivovom vrchu
Uverejnené: 24. november 2015

Autor známeho obrazu Ježiš na Olivovom vrchu zomrel ako politický väzeň v 50. rokoch 20. storočia v leopoldovskom väzení. Dnes sotvakto vie, že autorom na Slovensku i v zahraničí dobre známeho veľkonočného obrazu Ježiša Krista na Olivovom vrchu, ktorý sa i v súčasnosti nachádza v kresťanských domácnostiach, je Martinčan Štefan Milovan Kraker, rodom Slovinec. Na autora obrazu náš časopis upozornil vážený čitateľ O. H.

 

Štefan Milovan Kraker sa narodil 7. decembra 1913 v Moste pri Ľubľane (Most u Ljubljani) v Slovinsku. Študoval na gymnáziu v Sisaku, litografiu na grafickej škole a v Štátnej tlačiarni chorvátskych Národných novín v Záhrebe. Potom vystriedal niekoľko zamestnaní. Pracoval ako reklamný grafik, zdokonaľoval sa v oblasti užitej grafiky, manažérstva, dekoračného maliarstva, zaoberal sa inštaláciou vnútorných architektúr výstavných priestorov. Grafickou činnosťou podporoval rozličné humanitné skupiny a organizácie, neskôr priamy odboj proti ultranacionálne a fašisticky orientovaným ustašovcom. K tomu ho viedlo humanistické založenie a hlboké ľudské cítenie.

 

Po zastrašovaní a surových vyhrážkach bol prinútený opustiť Chorvátsko

 

Roku 1943 prišiel do Martina, kde ho onedlho nasledovala manželka Luciana s dvoma dcérami, Veronikou a Vesnou. Tu sa začal preňho v neznámom prostredí nový život. Neľahká situácia, v ktorej sa v Martine ocitol, bola s najväčšou pravdepodobnosťou inšpiráciou k vytvoreniu obrazu Kristus na Olivovom vrchu, ktorým vyjadril prosby o pomoc, ale i vieru a nádej v lepšiu budúcnosť. Tento jedinečný obraz bol v jeho výtvarnej tvorbe výnimočným, pravdepodobne jediným dielom s náboženskou tematikou.

 

V Martine, kde sa mu narodil syn Branislav, pracoval najprv ako externý maliar-grafik, od roku 1945 ako vedúci reprodukčných oddelení v Neografii. V maliarskej tvorbe sa venoval krajinárstvu, stvárňoval horské alpské a tatranské motívy, orientoval sa i na portrétnu tvorbu pastelom a olejomaľbou. Hlavnou oblasťou jeho tvorby však zostala užitá grafika. Navrhoval tlačivá, plagáty, etikety, ilustroval knihu J. Komoru Elektrina a budúcnosť Slovenska, technicky spracoval Bednárove návrhy série známok s témou Slovenského národného povstania. Vytvoril tiež sériu litografií z výstavby strojárenských – Stalinových závodov v Martine.

 

Po roztržke J. V. Stalina a J. B. Tita bol v roku 1950 v procese „Proti titovským špiónom a rozvratníkom ČSR“ odsúdený na dvadsať rokov odňatia slobody. Zaradený medzi „muklov“ nemal nádej na návrat k rodine a na pracovisko. Dňa 25. 10. 1952 umrel v kobke leopoldovskej väznice v krutých bolestiach, a to po vedomom a zámernom neposkytnutí zdravotnej pomoci. V roku 1964 bol rehabilitovaný v plnom rozsahu. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

 

Ako ho uvádza encyklopédia

 

Milovan Štefan Kraker (1913 – 1952) narodený v Moste u Lubljane (Slovinsko). Grafik a maliar v Turčianskom Svätom Martine, povolaním litograf. V grafike a maliarstve sa vzdelával u profesorov Gjuriča, Kirina a Likana v Záhrebe. Ako reprodukčný technik bol zamestnaný v odborovom časopise „Grafička revija“ v Záhrebe. Prvýkrát vystavoval súborne v Záhrebe v roku 1943 (30 olejov a pastelov, Vysoké Tatry). Neskôr vystavoval často na Slovensku. V Turčianskom Sv. Martine spracoval výtvarné podklady na účely vydania sérií poštových známok; tak navrhol a spracoval hlavne „Partizánské známky“ a „Povstalecký hárček“.           

 

Autor: Prevzaté z časopisu Martinský evanjelik 1 – 2/2016, www.ecavmt.sk  © Autorské práva sú vyhradené


Reklama

POPULAIR

Predpoveď

Reklama

Meteoradar

INSTAGRAM

príbuzné témy

Reklama