Veverica stromová - živočíchy regiónu Turiec
Veverička prežije väčšinu svojho života na stromoch, len občas schádza na zem. Žije v lesoch, parkoch i v záhradách, aj v blízkosti človeka. Veľkosť revíru jedinca je 10-50 ha. Veverica stromová alebo veverica obyčajná (lat. Sciurus vulgaris), v minulosti jeden z našich najbežnejších hlodavcov, má tendenciu znižovať svoju početnosť. Tá klesá v 7-ročných cykloch, vrchol dosahuje po úrode smrekového semena.
Telo veverice má dĺžku 20-25 cm a chvost meria 15-20 cm. Vážiť môže od 230 do 500g. Z hľadiska sfarbenia sa u nás vyskytujú 2 typy. Tmavšie sfarbené jedince žijú v chladnejších oblastiach, svetlejšie v teplejších. Chrbát môže mať sfarbený do červenohneda, hneda až čierna, brucho má biele. Charakteristickým znakom veverice je huňatý chvost. V prírode sa dožíva najviac 5-6 rokov.
V korunách stromov si stavia hniezdo z konárikov, lístia, trávy i machu. Miestami obsadzuje hniezda po strakách, vranách a dravcoch alebo obýva dutiny stromov. Hniezdo, ktoré stavia, má priemer 20-40 cm. Počas spánku v zime má v hniezde chvost uložený pod telom.
Pohybuje sa lezením a skákaním, k čomu jej slúžia dlhé prsty a pazúry. Pomocou nich sa dokáže dokonale šplhať po kmeňoch stromov. Vďaka svojej malej hmotnosti sa dokáže obratne pohybovať aj po tenkých vetvičkách najvyšších konárov. Rýchlo sa pohybuje nielen po stromoch, ale aj po zemi. Doskočí až do vzdialenosti 4 metrov. Chvost pri skákaní využíva pre určenie smeru skoku, udržanie rovnováhy a tiež na brzdenie pri doskakovaní. K orientácii pri šplhaní jej slúžia zmyslové chlpy na krku, bruchu a nohách.
Veverička je počas dňa najaktívnejšia zrána a podvečer
Rozmnožuje sa dvakrát do roka, vo februári - marci a v máji - júni. Počas tohto obdobia môžu mať samičky 1 až 3 vrhy s dvomi až piatimi holými, slepými mláďatami. Výnimočne sa ich môže z jedného vrhu narodiť až osem. Oči otvárajú po 4 týždňoch, materským mliekom sa živia 8 až 12 týždňov a následne sa osamostatnia. Mláďatá dospievajú po roku života. V prípade ohrozenia prenáša veverica mláďatá do iného hniezda.
Veverička sa živí najmä semenami ihličnatých a listnatých stromov, ale i lišajníkmi, púčikmi stromov, hubami, kôrou. Nepohrdne ani ovocím, drobným hmyzom, či vajíčkami vtákov. Počas jesene skonzumuje len menšiu časť potravy, ktorú nazbiera. Väčšinu zásob uskladní v dutinách stromov alebo ju zahrabe do pôdy. Vďaka dobrej pamäti a čuchu väčšinu potravy v zime nájde. Schopnosť lúskať oriešky je vrodená a cvičením sa zdokonaľuje. Samotná veverička je potravou pre dravé vtáctvo a kuny.
Kompletná galéria a iné zaujímavé fotografie na:
Autor: Mira Kováčová, foto: Viktor Čech © Autorské práva sú vyhradené