Rakovo navštívil István Rakovszký

Rakovo je malá obec uprostred Turčianskej záhradky a v súčasnosti má 379 obyvateľov. Za čias Rakúsko-Uhorskej monarchie boli majitelia obce Beniczký a Rakovszky. Obe rodiny hospodárili v obci ako aj v okolitých obciach a prispeli do histórie viacerými významnými osobnosťami.

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa rodina Rakovských vysťahovala do Maďarska a Rodina Benických, Kálman Benický sa tiež odsťahoval do Maďarska ale o rok neskôr sa vrátil do svojho milovaného rakova kde žil v ústraní až do svojej smrti dňa 23.7.1936. Jeho smrťou vymrela rodina Benických z Rakova a Príboviec, nakoľko bol Kálman Benický posledný mužský potomok rodu.

Oba tieto rody v Rakove už pripomína iba rodové sídlo rodiny Benických. Rodové sídlo Rakovských bolo v roku 1989 zbúrané pre zlý technický stav. A na miestom obecnom cintoríne rodové mauzóleá oboch týchto rodín, mauzóleum Benických je menšie. Obec ho prestavala a obnovila. Dnes slúži ako Dom smútku. A stavebne väčšie, mauzóleum Rakovských, ktoré rokmi a bez údržby chátralo. V roku 2008 ho obec Rakovo získalo do vlastníctva a začala s jeho postupnou obnovou.

Rodina Rakovských žijúca vo svete na Rakovo nezabudla

V roku 2002 navštívili Rakovo Milena a Rudolf Rakovský, potomok starobylého a významného rodu. Nejedná sa o priame potomka rodovej línie z Rakova ale o tzv. Liptovskú vetvu rodu. V roku 2014 prvýkrát navštívil Rakovo priamy potomok rodovej línie, Márton István Rakovszký. Je to vnuk Štefana Rakovského (1847-1910) (maď. Rakovszký István).

Štefan patril k vzdelaným a všestrannejších jednotlivcom svojej doby. Významný uhorský politik, poslanec uhorského snemu, vnútorný tajný radca a predseda „proti súbojového združenia“. Presadzoval prístup k vzdelávaniu pre všetkých členov spoločnosti, ochranu prírody a podporu umenia. Od svojich piatich rokov žil v Pešti, kde absolvoval stredoškolské aj právnické vysokoškolské štúdia.

V roku 1869 bol zvolený za čestného podžupana peštianskej župy a stal sa župným úradníkom. Neskôr bol zvolený za poslanca uhorského snemu vo volebnom okrsku Ráckeve a v roku 1881 vo volebnom okrsku Sučany ako člen Liberálnej strany. Aby sa dorozumel so svojimi voličmi v Sučanoch, naučil sa po slovensky. V roku 1893 bol vymenovaný na funkciu Predsedu najvyššieho kontrolného úradu. Popri politike sa aktívne zapájal aj do verejného života.

Bol jedným zo zakladateľov viacerých charitatívnych a verejnoprospešných združení a spolkov. Aktívne sa tiež podieľal na činnosti uhorského slobodomurárstva ako veľmajster Veľkej lóže. Bol aj členom predstavenstva prvej uhorskej sporiteľne a predsedom tlačiarenskej spoločnosti Pallas.

Štefan (István) Rakovszký sa oženil v roku 1872 s Idou Szilassyovou v Budapešti a narodilo sa im 10 detí, Etelka, Ida, Márta, Mária, Iván, István, László, Menyhért a Endre. Štefan a jeho rodina často navštevovala Rakova, zdržiavali sa v obci hlavne v lete. V zime bývali v Pešti (Budapešti). Zomrel na infarkt 4.3.1910. Bol natoľko spätý s Turcom a domovinou svojich predkov, že tu má on a jeho rodinní príslušníci miesto posledného odpočinku. Po smrti jeho manželky Idy v roku 1913 boli ich pozostatky spolu s pozostatkami prvorodeného syna Andreja (Endre) prevezené do rodinného mauzólea v Rakove.

Márton István Rakovszký navštívil obec aj v roku 2023

Stalo sa tak v sobotu 7.10.2023. Do Rakova prišiel v sprievode svojich priateľov a ďalších rodinných príslušníkov, nakoniec on sám už má 83 rokov. Pri tejto príležitosti rodina Rakovských  obci podarovala bustu, z umelého kameňa, manželky Štefana (Ištvána) Rakovszkého, Idy Szilassy de Szilas et Pilis (10.6.1851 - 28.7.1913), aby sa zachovala v Rakove a neostala po ich smrti v Nemecku, kde teraz žijú.

„Busta Idy Szilassy prešla v roku 2021 reštaurátorskou obnovou a obohatí našu kultúrnu pamiatku – mauzóleum Rakovských. Stane sa súčasťou plánovanej expozície v našej obci“ povedal starosta obce Patrik Antal.

Vyrobených bolo 10 odliatkov pre každé dieťa ich manželstva. Do dnešných dní sa zachovala iba táto jediná. V roku 1956 sa našla v Maďarsku a neskôr ju previezli do Nemecka. Osud ostatných odliatkov žiaľ nepoznáme.