Matičné slávnosti spojené s odhalením busty Anny Hurbanovej-Jurkovičovej

Z nehynúcej úcty, nesmiernej vďaky a stálej spomienky na pamiatku národno-uvedomelých Sloveniek vyhlásil Výbor Matice slovenskej rok 2024 za Rok slovenských žien v národnom hnutí. Pri tejto príležitosti vás srdečne pozývame na slávnostné podujatie, ktoré sa uskutoční 1. augusta 2024 v Martine so začiatkom o 17. hodine pred sídelnou budovou Matice slovenskej. Počas podujatia odhalíme bustu nezabudnuteľnej Anny Hurbanovej-Jurkovičovej, ktorá zanechala nezmazateľnú stopu v slovenskej kultúre a národnom hnutí.

Slovenské ženy boli súčasťou nášho spoločenského života a národného bytia ako starostlivé matky, verné manželky, spoľahlivé vychovávateľky vždy početného potomstva, pričom ich postavenie v ére národného obrodenia, v prvej polovici 19. storočia, keď sa sformoval novodobý moderný slovenský národ, bolo ešte významnejšie.

Stávajú sa z nich uvedomelejšie, sebavedomejšie a otvorenejšie ženy, ktoré sa po boku svojich mužov národovcov a mládencov slovenských angažujú v národnokultúrnom a umeleckom živote.

V tejto súvislosti sa ako prvé lastovičky zjavujú Anička Jurkovičová, jedna z prvých slovenských ochotníckych herečiek, v mladosti priateľka Janka Francisciho, neskôr manželka Jozefa Miloslava Hurbana, alebo očarujúco intelektuálna Adela Ostrolúcka, femmefatale Ľudovíta Štúra, ktorých jubilejné 200. výročie narodenia si pripomíname v roku 2024.

Aj kvôli týmto okrúhlym výročiam vyhlásila Matica slovenská rok 2024 za Rok slovenských žien v národnom hnutí. Okrem týchto dvoch osobností si pripomíname aj ďalšie významné ženy, spisovateľky, herečky a národné aktivistky, ako sú Amália Francisciová, Elena Šoltésová, Terézia Vansová, Anna Halašová, Božena Slančíková Timrava, Ľudmila Podjavorinská, Hana Gregorová, Mária Rázusová-Martáková, Naďa Hejná, Zora Jesenská a iné.

„Stále sebavedomejšie ženy, panie, dámy a dievčence, odchované v štúrovských evanjelických a národne uvedomelých katolíckych rodinách a komunitách, dospeli aj v konzervatívnejšom slovenskom prostredí k vyššej forme organizovanosti založením spolku slovenských žien Živena, ktorý vznikol po boku Matice slovenskej roku 1869 v Turčianskom Sv. Martine ako súvekom národnokultúrnom centre Slovenska. Matica a Živena, ergo matičiarky alias živeniarky, vedno spolu kráčajú (na rok tak bude tomu presne 155 liet) spoločnou cestou na národa roli dedičnej. Práve so spolkom Živena a živeniarkami sú spojené osudy viacerých významných žien, pochádzajúcich z popredných národnobuditeľských rodín, ako boli Anna Halašová-Mudroňová, Drahotína Kardossová-Križková, Etela Bohúňová, Helena Turcerová-Devečková alebo Jela Krčméry-Vrteľová, ktorých okrúhle výročia si roku 2024 taktiež pripomenieme. Všetky sa výrazne angažovali  v slovenskej kultúre, vede a umení, a v humanisticko-modernistickom procese emancipovania našich žien,“ zdôraznil predseda MS Marián Gešper.