Diaková

História

Obec sa po prvý raz písomne spomína v druhej polovici 14. storočia ako majetok hradu Sklabiňa, spor o chotárne hranice sa spomína v roku 1348. Keďže Diaková bola len malou poddanskou dedinou, zo závislosti na spomínanom hrade sa nemohla vymaniť a po bitke pri Moháči v roku 1526 pripadla Révayovcom.

Pod ich dedičnou vládou sa v Turci od polovice 16. storočia zhoršovala situácia poddaného ľudu.Diaková v tom čase mala aj svojich zemianskych predstaviteľov – rodinu Hrabovských. Pomery v 19. storočí boli pre ľud ťažké najmä preto, že dochádzalo k pomaďarčovaniu slovenských obcí. Keď v roku 1848 vypuklo povstanie proti maďarským pánom, zúčastnili sa ho aj dvaja občania Diakovej – Dianovský a Kohút.

Veľkou pohromou pre obec bol mor, ktorý vypukol v roku 1875. Obec tiež v tomto období častejšie postihovali požiare. Začiatok 20. storočia bol poznačený 1. svetovou vojnou. Hospodárske pomery občanov boli ťažké. Bežné bolo vysťahovalectvo za prácou do cudziny. Niektorí odišli do Ameriky, iní Diakovčania sa živili ako olejkári alebo podomoví obchodníci. Za prácou dochádzali na Ukrajinu alebo do Ruska.

Po vzniku Československa sa životné podmienky občanov len pomaly zlepšovali. Takmer všetci obyvatelia obce pracovali na pôde. Dorobené produkty predávali na trhu v Martine. Tí občania, ktorí dosahovali menšie výnosy pôdy, nemohli z nich vyžiť, a preto odchádzali za prácou do martinských tovární. Spolkový život sa sústreďoval v Dobrovoľnom hasičskom zbore, ktorý bol v Diakovej založený v roku 1882 a obnovený v roku 1923.

Erb

Astronomické, nebeské telesá pochádzajú z odtlačku pečatidla obce z 19. storočia, zachovaného na písomnosti z roku 1872.

Pamiatky

Viaceré staršie domy odkúpili záujemcovia o chalupárstvo a rekreačné bývanie.

Osobnosti

Z obce pochádzal Pavol de Dyakfalva, ktorý žil v 14. storočí a bol prvým historicky doloženým učencom v Turci.

Turizmus

V obci sa nachádzajú tenisové kurty a chovná stanica koní.