Háj

História

Obec je známa archeologickými nálezmi – objavili tu zvyšky halštatského pohrebiska, sídliska púchovskej kultúry a slovanskej osady z 11. storočia. Písomne je doložená ako kráľovská osada v roku 1264. Obec sa neskôr stala strediskom panstva, ku ktorému patrilo Čremošné, Štubňa a Turčianske Teplice.

Neskôr toto panstvo patrilo Kremnici. V roku 1496 v obci založili rybníky, neskôr tu začal pracovať pivovar. V 17. storočí tu vznikla jedna z najstarších škôl v Turci. Miestni obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom, povozníctvom, murárstvom a tesárstvom, pálili vápno, vyrábali šindeľ.

Erb

Erb zobrazuje pozoruhodný, čiastočne hovoriaci motív, zobrazujúci "obec v smrekovom hájiku" podľa historickej pečate obce z roku 1664.

Pamiatky

V obci zaujme pôvodne gotický rímskokatolícky Kostol sv. Kozmu a Damiána zo 14. storočia. Evanjelický kostol z rokov 1819 až 1821 je barokovo–klasicistický. Bývalá katolícka fara je barokovou stavbou z roku 1764, ktorá bola značne prestavaná v 20. storočí.

Osobnosti

Skromnú zmienku si zasluhujú najstarší známi vzdelanci, ktorí patrili v hornom Turci medzi prvých spisovateľov a národných buditeľov. Boli to učitelia a kňazi, ktorí tu pôsobili a usilovali sa z lásky k ľudu a rodnej hrude povzniesť tento kút Turca. Tobiáš Masník pôsobil v Háji v rokoch 1686-88 ako evanjelický farár, Juraj Grossmann vynikol ako učiteľ, staral sa najmä o zriadenie škôl a ich rozvoj.

Daniel Antoni bol náboženským spisovateľom a Juraj Babka vynikol ako pedagogický spisovateľ, hudobník, osvetový pracovník, prekladateľ a poslanec národného zhromaždenia. Gustáv Dérer bol známy ako pedagóg, pôsobil aj ako farár. Rodák z obce Háj bol aj Karol Holuby.

Turizmus

Z Hája vedie turistický chodník cez rekreačnú oblasť Čremošnianske lazy do Žarnovickej doliny. V oblasti Skalnej veže, v jej hornej časti sa nachádzajú vhodné horolezecké terény.