Turčianske Kľačany

História

Osídlenie chotára obce siaha do laténskej a rímskej doby. Na území obce sa našli zvyšky slovanského osídlenia z 10. storočia. Písomne je doložená od roku 1374. do roku 1337 patrila k Sučianskemu hradu V 15. storočí bola majetkom hradu Sklabiňa a od 16. storočia patrila Révaiovcom. V ich vlastníctve ostala obec až do roku 1848.

V minulosti bol v obci rozšírený chov koní.  18. storočie v Kľačanoch je zastúpené zmienkou o rokoch 1782 – 1790, kedy pravdepodobne prišli do Kľačian prví preceptori (učitelia) a v tomto období pravdepodobne vznikla aj evanjelická cirkev sučianska, pod ktorú patrí aj evanjelická cirkev kľačianska. Prvá svetová vojna ťažko zasiahla do života Kľačancov, ktorí pociťovali veľký nedostatok a biedu. 

V roku 1922 vznikol Spevokol a Samovzdelávací krúžok, v roku 1930 futbalový Spartak Kľačany a v roku 1932 Ochotnícky divadelný krúžok.

Erb

Erb je heraldickou úpravou historického symbolu vyhotovenou podľa obecnej pečate z 19. storočia.

Pamiatky

V dedine sa zachovali viaceré objekty ľudovej architektúry. Jedinou kultúrno-historickou pamiatkou je evanjelický kostol z roku 1867.

Osobnosti

---

Turizmus

Obec leží na úpätí južných svahov krivánskej časti Malej Fatry. Najvyšším bodom je vrch Kľačianska Magura (1357 m). Turčianske Kľačany sú ideálnym východiskom turistických trás do Malej Fatry. Z obce vedie turistický chodník k Chate na Kľačianskej Magure. Pokračovaním severným smerom sa dá dostať do oblasti vrchu Suchý (1468 m). Odtiaľ pokračuje hrebeňová značka na Strečno, alebo na stranu Malého a Veľkého Kriváňa.