Vrútky

História

Archeologické nálezy na území dnešného mesta dokumentujú existenciu sídliska a popolnicového pohrebiska lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a sídlisko púchovskej kultúry z obdobia prelomu letopočtov. Vrútky sa po prvý raz písomne spomínajú v roku 1255 ako "villa Vrutk". Do konca 19. storočia boli malou poľnohospodárskou obcou, ktorá patrila viacerým zemianskym rodinám.

Od polovice 17. storočia sa v listinách objavuje meno najznámejšej miestnej zemianskej rodiny Ruttkayovcov, ktorých meno je totožné s názvom obce. V 19. storočí zasiahla obec cholera a bola poškodená aj požiarom. Význam Vrútok vzrástol koncom 19. storočia po dobudovaní Košicko–bohumínskej železnice, kedy sa zo zemianskej osady premenili na významný železničný uzol.

Okrem železničnej stanice a dielne sa vybudovali dve výhrevne, odbory pre udržanie tratí. Vrútky mali svoj peňažný ústav, štyri hotely, neskôr dve Potravné družstvá. Čulý bol spoločenský život - ochotnícke divadlá, spevokol, športové kluby, vytvorili sa kasína. Vo Vrútkach bol veľký nedostatok bytov, tak v roku 1921 vzniklo Stavebné a bytové družstvo železničných zamestnancov, ktoré začalo stavať byty.

V tomto období bol upravený aj ľavý breh Váhu a bola zregulovaná rieka Turiec. V rokoch 1949-1954 boli po prvý krát Vrútky spojené s mestom Martin a od roku 1971 opäť nastúpil úradný názov Martin-Vrútky. V roku 1990 bol zriadený Mestský úrad v samostatných Vrútkach.

Erb

Erb vychádza z najstaršieho známeho pečatidla Vrútok z 18. storočia. Hovoriaci erb mesta pramení v erbe rodu Vrútockých (Ruttkayovcov), ktorých rodový znak je známy vďaka armálesu Mateja II. z roku 1609. Mesto obnovilo používanie svojho erbu v roku 1991.

Pamiatky

Z architektonických pamiatok mesta zaujme rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1905 i obecný dom z roku 1926, ktorý je sídlom mestského úradu. Evanjelický kostol je neogotický a postavili ho v roku 1903. Zaujímavá je aj budova železničnej stanice z roku 1872, ktorá dokumentuje železničiarsku tradíciu Vrútok. V meste sa nachádza expozícia Turčianskeho múzea Andreja Kmeťa zameraná na okolitú prírodu.

Osobnosti

Významnou rodáčkou z Vrútok bola spisovateľka Hana Zelinová. Jej pamätná izba sa nachádza v budove Mestského úradu. Rodákom  Vrútok je aj mimoriadne talentovaný huslista Dalibor Karvay, či herec Radoslav Brzobohatý. Pochádzajú odtiaľto aj operné speváčky: Ľuba Baricová a Magdaléna Blahušiaková.

Turizmus

Vrútky sú vďaka polohe a dobrému dopravnému spojeniu častým východiskom výletov do Malej Fatry. V blízkosti mesta sa nachádza rekreačné stredisko Piatrová, z ktorého vychádzajú turistické chodníky na Minčol (1345 m) a ďalšie vrchy lúčanskej časti Malej Fatry. Ďalšie vychádzky krivánskou Malou Fatrou môžu viesť cez Chleb, Stoh, Veľký Rozsutec resp. južným smerom cez Mojžišove pramene k Šútovskému vodopádu, prípadne severným smerom do Vrátnej doliny.

Z Piatrovej vedie 5 km dlhý náučný chodník popod Lúčanskú Fatru, ktorý sa končí v martinskej mestskej časti Podháj. Zaujímavá cyklotrasa vedie po Turčiansko - Važsko - Fatranskej ceste s nástupom vo Vrútkach cez Lipovec, Turč. Kľačany, Sučany, Turč. Štiavničku, Podhradie, Nolčovo, Ratkovo až do Krpelian. Vo Vrútkach sa nachádza letné kúpalisko.