Žabokreky

História

Žabokreky sú pozoruhodné prítomnosťou slovanského osídlenia už v druhej polovici 9. storočia. V chotári obce sa našli bohaté kniežacie hroby aj pozostatky z veľkomoravského obdobia, vrátane najstaršieho kostola z 9.-10. storočia, ktorý sa nachádzal na Kostolišti (osade nad Žabokrekmi). Obec je prvý krát písomne spomínaná v roku 1282. Patrila necpalskému panstvu a rodu Juštovcov.

Miestni obyvatelia sa v minulosti živili prácou v lese aj ako šafraníci a olejkári, spriadali vlnu a tkali plátno. Na potoku Belianka, ktorý preteká obcou, boli postavené objekty ako mlyn, píla, valcovňa súkna, čistička a triedička ovčej vlny. V 16. a 17. storočí tu existovala poštová stanica s miestom na prepriahanie konských záprahov.

Ťažké sociálne pomery v období po prvej svetovej vojne donútili viacerých obyvateľov odísť za prácou do Ameriky.V rokoch 2. svetovej vojny sa aj obyvatelia Žabokriek zapojili do boja za oslobodenie od fašizmu.

Erb

Hovoriaci erb, doplnený o tri ruže z erbu niekdajšej Turčianskej župy, bol prijatý v roku 1995.

Pamiatky

Na budove bývalej evanjelickej školy sa nachádza pamiatkovo chránená zvonica.

Osobnosti

Rodákom zo Žabokriek je slovenský motocyklový reprezentant Jaroslav Katriňák.

Turizmus

Potenciál obce z hľadiska prírodného bohatstva reprezentuje lokalita „Žabokrecké močiare“, na ktorej sa nachádzajú viaceré chránené druhy obojživelníkov od ktorých pochádza i názov obce a tiež viaceré mokraďové biotopy. V lokalite je vytvorený náučný chodník. Obcou vedie žltá cyklotrasa do Belej – Dulíc k úpätiu Veľkej Fatry, na ktorú sa v obci pripája modrá cyklotrasa z Dražkoviec. Vďaka kultúrno–historickému bohatstvu obcou a jej okolím prechádza tiež tematická cyklotrasa „Turčianska gotická cesta“.