Kláštor pod Znievom

História

Predstavuje obec s najbohatšou históriou v Turci. V jej chotári odkryli hromadné nálezy z mladšej bronzovej doby a sídlisko púchovskej kultúry. Prvá písomná zmienka o území pod hradom Zniev, ktorý sa pôvodne nazýval Turčiansky hrad, sa nachádza v hraničnej listine kráľa Kolomana z roku 1113. Obec sa vyvinula z podhradia a v 12. storočí patrila zoborským benediktínom. V roku 1266 obci udelil kráľ Belo IV. ako prvej v Turci mestské výsady. Hrad sa stal neskôr sídlom znievskeho panstva. V obci existovala tehelňa, pivovar, mlyny a ovocné i zeleninové záhrady.

Miestni obyvateľa sa okrem roľníctva a práci v lese venovali chovu dobytka, salašníctvu, lovu a rybolovu. V roku 1578 vznikla v Kláštore pod Znievom prvá botanická záhrada liečivých rastlín v strednej Európe, ktorá sa stala základom neskoršieho olejkárstva a šafraníctva. Rehoľníci tu zriadili lekáreň. V obci vznikla staviteľská škola  a dielňa, ktorá stavala v Turci kostoly. Jezuiti, ktorý v kláštore sídlili v rokoch 1586 až 1773 založili teologickú školu, ktorá bola neskôr premiestnená do Trnavy a stala sa súčasťou Trnavskej Univerzity. V roku 1656 bola v obci postavená papiereň.

V roku 1773 Mária Terézia jezuitskú rehoľu zrušila. Rozširovala sa vzdelávacia činnosť a upevňovalo sa národné povedomie. Začiatkom 18. storočia v Kláštore pod Znievom založili umelecko-rezbársku školu. Od roku 1850 bola obec sídlom okresu a súdu. V 19. storočí sa stala jedným z centier slovenského národného hnutia. Najkrajšie obdobie v novodobých dejinách Kláštora pod Znievom otvorilo Memorandum národa slovenského a založenie Matice slovenskej. Čo vytvorilo v roku 1869  podmienky na vznik jedného z prvých troch slovenských gymnázií v Uhorsku.

Po zatvorení gymnázia v roku 1874 bol založený učiteľský ústav, v ktorom študoval Martin Kukučín aj Jozef Gregor Tajovský. Ten zanikol v roku 1910. Na prelome 19. a 20. storočia sa mnohí z miestnych obyvateľov vysťahovali do Ameriky. Kláštorské gymnázium bolo v roku 1959 presťahované do Turčianskych Teplíc.

Erb

Hagiografický motív pochádza z odtlačku pečate obce z prelomu 16. a 17. storočia. Architektúra okolo svätca naznačuje, že ide o hovoriaci motív symbolizujúci kláštor.

Pamiatky

Obec charakterizuje zachovaná pôvodná urbanistická štruktúra. Historicky a architektonicky najcennejší je areál bývalého prepošstva s kostolom a farský kostol s priľahlými stavbami. Kostol Panny Márie a kláštor premonštrátov pochádza z 13. storočia. V centre obce sa nachádza farský Kostol sv. Mikuláša z 13. storočia, ktorý bol v 18. storočí upravený v barokovom štýle.

Z ďalších pamiatkových objektov zaujme Točekovský dom - zrekonštruovaná budova slovenského katolíckeho gymnázia z roku 1869 a klasicistická radnica z roku 1780, budova ľudovej školy a niekoľko zemianskych kúrií. V miestnej časti Lazany sa zachovalo viacero domov dokumentujúcich ľudovú architektúru 19. storočia. Stredoveký hrad Zniev, patril medzi najmenšie slovenské hrady, ale radí sa medzi najvyššie položené na Slovensku (988 m).

Osobnosti

Pred druhou budovou gymnázia sa nachádza busta Martina Čulena, prvého riaditeľa gymnázia. Pred základnou školou je umiestnená busta miestneho rodáka Alexandra Moyzesa, hudobného skladateľa a jedného z hlavných predstaviteľov slovenskej medzivojnovej hudobnej moderny. Študentom znievskeho gymnázia bol i kardinál, biskup nitrianskej diecézy a náboženský spisovateľ Ján Chryzostom Korec.

Turizmus

Obec je východiskom turistickej trasy, ktorá vedie okolo cintorína južným smerom. Pokračuje po zalesnenom svahu, na ktorom sa rozkladá kalvária z roku 1728 s barokovým kostolom. Odtiaľ chodník pokračuje k zrúcanine stredovekého hradu Zniev. Zo zrúcaniny je pekný výhľad na Turčiansku kotlinu aj Kláštorskú dolinu.

Pod hradným vrchom Zniev pramení neveľký potok, na ktorom vybudovali v polovici 13 stor. mnísi rádu premonštrátov najstarší rybník v Turci – Vädžer.  V obci sa vyskytuje prameň Kláštornej minerálnej vody, ktorý sa využíva od začiatku 90-tych rokov. Zhruba 13 km od Kláštora pod Znievom, z obce Vrícko, začína turistický chodník na vrch Kľak.