Martin

História

Najstaršie nálezy na území mesta pochádzajú z obdobia ľudu lužickej kultúry a ľudu púchovskej kultúry. Prítomnosť Slovanov je zaznamenaná od 7. storočia. Písomne sa Martin po prvýkrát spomína v roku 1284. Mestské práva udelil Martinu kráľ Karol Róbert v roku 1340. Martin sa v minulosti vyvíjal ako zemepanské mestečko, ktoré záviselo od panstva hradu Sklabiňa a rodu Révaiovcov.

V roku 1433 bol Martin vypálený husitským vojskom. V 15. storočí mesto zachvátilo viacero požiarov aj morová epidémia. Význam Martina vzrástol v roku 1848, keď sa stal strediskom slovenského národného kultúrneho a politického hnutia. V roku 1861 tu bol vyhlásený prvý ucelený program samostatnej slovenskej politiky - Memorandum národa slovenského, ktorého výsledkom bolo založenie Matice slovenskej.

Od roku 1881 tu vychádzali Slovenské pohľady, ktoré sú najdlhšie vychádzajúcim literárnym časopisom v Európe. V roku 1867 bolo v Martine založené gymnázium. V roku 1908 bola otvorená prvá budova Slovenského národného múzea. V Martine sa začali rozbiehať aj hospodárske aktivity a pôsobiť finančné inštitúcie. Na prelome 19. a 20 storočia vznikla továreň na výrobu nábytku, pivovar, celulózka a tehelňa.

Sídlilo tu Turčianske kasíno, ženský spolok Živena i knihtlačiarenský spolok, či divadlo. V roku 1918 bola v budove Tatrabanky prijatá Deklarácia slovenského národa, ktorá oficiálne zrušila zväzok Slovenska s Uhorskom a potvrdila nový zväzok s českým národom. Martin zostal sídlom Turčianskej župy do roku 1923. Mesto zohralo významnú úlohu aj počas SNP, ktoré pripomínajú početné pamätníky.

V povojnovom rozvoji mesta dominovali Turčianske strojárne orientované na zbrojársku výrobu. V súčasnosti je Martin polyfunkčným mestom a sídlia tu závody z rôznych oblastí priemyslu.

Erb

Symbol zobrazený na erbe je doložený v pečati z roku 1375, pôvodne bez žobráka. Jeho súčasný obsah sa ustálil v 19. storočí.

Pamiatky

Historické centrum Martina siaha od rímskokatolíckeho Kostola sv. Martina po Memorandove námestie s evanjelickým kostolom. Väčšinu stavieb v centre mesta tvoria domy z prelomu 19.a 20. storočia poznačené secesnou architektúrou. Najstaršou pamiatkou je Kostol sv. Martina z 13. storočia. Evanjelický kostol bol postavený v roku 1784. V mestskej časti Priekopa stojí Kostol sv. Kríža z roku 1772. Kostol z roku 1640 v mestskej časti Záturčie bol v roku 1894 prestavaný na neskororenesančný kaštieľ. Neďaleko kaštieľa stojí evanjelický kostol z 18. storočia, pred ktorým sa nachádza pomník známeho štúrovca Janka Kalinčiaka.

Novodobou dominantou mestskej časti Košúty je Kostol Sedembolestnej Panny Márie z roku 1994. Za zmienku stoja viaceré objekty v centre Martina, ako sú Turčianska galéria - bývalý Župný Dom, Národný Dom, budova bývalého Ústavu pre zveľaďovanie živností, budova bývalej Advokátskej komory, budova bývalej Tatrabanky, Turčianske múzeum Andreja Kmeťa, Múzeum Martina Benku, Etnografické múzeum či tri budovy Matice slovenskej. Prvá budova je sídlom Slovenského národného literárneho múzea a v najnovšej budove sídli Slovenská národná knižnica.

Kultúrnou pamiatkou je aj Národný cintorín, na ktorom je pochovaných viac ako 300 osobností kultúrneho života. V mestskej časti Jahodníky možno nájsť Múzeum slovenskej dediny s najväčšou expozíciou ľudovej architektúry na Slovensku.

Osobnosti

Martin bol pôsobiskom mnohých významných osobností, spomedzi ktorých treba spomenúť Štefana Krčméryho, Karola Kuzmányho, Pavla Mudroňa či Viliama Pauliniho Tótha. Tvoril tu aj maliar Miloš Alexander Bazovský, maliar Martin Benka, dramatik Július Barč Ivan, fotograf Karol Plicka,  spisovatelia Svetozár Hurban Vajanský, Jozef Cíger Hronský, Jozef Gregor Tajovský, František Hečko aj spisovateľka Elena Maróthy - Šoltésová. Martin je rodiskom spisovateľa Jána Kalinčiaka, herečky Nade Hejnej, prekladateľky Zory Jesenskej aj ľudovej liečiteľky Ľudmily Thurzovej.

Turizmus

Nad mestom sa nachádza lyžiarske stredisko na Martinských holiach. Chata na Martinských holiach je východiskom do rôznych oblastí. Ľahko dostupné vrchy sú Veľká lúka a Minčol.  V časti Záturčie vyviera minerálny prameň Fatra. V lete je v Martine k dispozícii aj areál kúpaliska.