Slovany

História

Slovany sa po prvý raz spomínajú v roku 1252. Podobne ako susedný Ležiachov patrili kláštoru pod znievskym hradom. Po roku 1773 patrila obec uhorskej korune a bola v správe viacerých zemianskych rodov. Slovany patrili k dedinám, kde sa už na začiatku 18. storočia veľmi masívne rozšírilo olejkárstvo a šafraníctvo.

Okrem poľnohospodárstva sa obyvatelia živili sa aj remeslom. Bola tu kováčska vyhňa a svoju dielňu tu mal aj obuvník, stolár, tesár, kolár, neskôr aj plechár. V Slovanoch bol aj mlyn. Obyvatelia obce, ktorí mali menej pôdy, ale vlastnili kone si privyrábali furmankou – odvozom dreva na železničnú stanicu do Príboviec.

Obec Slovany, ako i iné obce Turca, sa zapojila do Slovenského národného povstania, ktoré začalo v auguste 1944. Tajne bol založený ilegálny národný výbor, ktorý podporoval tvoriace sa partizánske skupiny, ktoré sa zdržiavali vo Valčianskej a Slovianskej doline. Hlavne v období 1. svetovej vojny a zvlášť po skončení 2. svetovej vojny začali obyvatelia odchádzať za prácou mimo obce.

Erb

Cirkevný a rastlinný motív vychádza z odtlačku pečatidla obce z roku 1821.

Pamiatky

V Slovanoch sa nachádza neogotický rímskokatolícky Kostol sv. Michala archanjela z roku 1896 a kaplnka z roku 1856. Evanjelická modlitebňa pochádza z 30. rokov 20. storočia. V obci sa zachovalo viacero objektov ľudovej architektúry ako napr. hospodárska usadlosť  č. 7., ktorá pozostáva zo zrubového dvojpriestorového obytného domu, maštale a chlievov.

Osobnosti

Medzi významných rodákov zo Slovian patril rímskokatolícky kňaz Matej Tučko. Pochádzal odtiaľ i Prof. PhDr. Miloslav Okál DrSc. - filológ svetového významu, literárny vedec, znalec a prekladateľ antickej a latinskej humanistickej literatúry či prekladateľka a svetobežníčka PhDr. Helena Turcerová- Devečková. Významným rodákom bol Prof. MUDr. Juraj Antal, DrSc., ktorému sa už za jeho života začal priznávať titul "otca slovenskej fyziológie“. 

Turizmus

Slovany sa nachádzajú v západnej časti Turčianskej kotliny, ktorú obklopujú pohoria Malej a Veľkej Fatry. Ich poloha je špecifická, pretože sú primknuté k Malej Fatre vŕškom Vajanek. Miestny názov je pravdepodobne odvodený od jánskych ohňov, ktorých tradícia sa udržiava až do dnešnej doby. Potok Vríca umožnil pri Slovanoch vybudovať rybníky, ktoré sa považujú za jednu z najväčších vodných nádrží v Turci.

Zo Slovian je nádherný výhľad na zrúcaninu hradu Zniev, ktorý je najstarším hradom v tejto oblasti, a ktorý sa považuje za najvyššie položený hrad na Slovensku (leží vo výške 985 metrov nad morom). Pod týmto hradom pramení neveľký potok Vädžer, na ktorom v polovici 13. storočia mnísi rádu Premonštrátov vybudovali najstarší rybník v Turci.