Slovenské Pravno

História

Archeologické nálezy potvrdili existenciu sídliska púchovskej kultúry z prelomu letopočtov, slovanského sídliska z 9. storočia, ktoré predstavuje jeden z najstarších historických dokladov slovanského osídlenia v Turci a stredovekého hrádku. Ide o najstaršiu písomne doloženú zmienku v Turci známu od roku 1113. Koncom 14. storočia sa stala strediskom panstva Pravno.

Obec sa vyvíjala ako zemepanské mestečko a mala remeselnícko-obchodnícky charakter. Miestni obyvatelia sa zaoberali hrnčiarstvom a plátenníctvom. V 17. storočí pribudol krajčírsky, kováčsky a zámočnícky cech. V 16. storočí tu bola založená latinská evanjelická škola. Na prelome 19. a 20. storočia sa mnoho obyvateľov v dôsledku chudoby vysťahovalo do Ameriky. V roku 1882 sa v obci začala tradícia slovenských ochotníckych divadelných predstavení a v roku 1923 bola postavená Sokolovňa.

Erb

Obsah erbu sa inšpiruje motívmi z troch pečatidiel obce z 15. a 16. stor., ktorých hlavným motívom je písmeno W. Keďže datovanie najstaršieho Pravňanského pečatidla spadá do obdobia vlády Vladislava II. Jagelovského, môže ísť o iniciály jeho mena.

Pamiatky

V obci sa nachádza viacero pamiatok. Pôvodne renesančná kúria, ktorá pochádza zo začiatku 17. storočia, bola neskôr prestavaná. Neskorobarokový kaštieľ postavili v roku 1756 na staršom základe. Pôvodne gotický rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých z 13.storočia bol neskôr renesančne upravený. Pri jeho renesančnej časti stojí zvonica zo 17. storočia. Pri fare je zaujímavý záhradný pavilón z 18. storočia. Evanjelický kostol pochádza z konca 19. storočia.

Osobnosti

Slovenské Pravno má významného rodáka Viliama Paulinyho, ktorý bol zakladateľom viacerých hospodárskych podnikov a organizácií. Začiatkom 20. storočia uskutočnil sanáciu Tatra banky v Martine a neskôr založil Národnú banku v Banskej Bystrici. Z obce pochádzal aj básnik Eliáš Láni, či pedagóg Ján Dérer.

Turizmus

---