Gregorová Hana

Životopis

Vychodila ľudovú školu v Martine a ďalšiu prípravu získala sebavzdelávaním. V rokoch 1919 – 1920 bola redaktorkou Slovenského východu. Od r. 1921 žila v Bratislave a od r. 1940 v Prahe. Usilovala sa o pokrokovejšie názory v slovenskom ženskom hnutí a narážala na odpor konzervatívnych kruhov. Vo viacerých prózach kritizovala zhubný vplyv súkromného vlastníctva, trhových vzťahov a túžby po majetku.

Bola funkcionárkou Umeleckej besedy slovenskej. V r. 1931 podpísala manifest proti streľbe do poľnohospodárskych robotníkov v Košútoch, začo ju i s manželom vylúčili z výboru Literárneho odboru Umeleckej besedy slovenskej. Prispievala recenziami a článkami do tlače a literárnych časopisov. V r. 1945 bola predsedníčkou Zväzu slovenských žien.

Výber z tvorby

Debutovala v r. 1911 prekladom románu K. Mikszátha Dáždnik sv. Petra. V zbierke krátkych próz Ženy feministky predstavila osudy žien rozličných spoločenských vrstiev. Po roku 1918 sa venovala v širšom zábere próze, čo sa odrazilo v knihe noviel Môj svet, v zbierke noviel Pokorní ľudia a vo výbere krátkych próz Zo srdca. V románe Vlny duše opísala rozchod hrdinky so svojou spoločnosťou, odmietnutie meštiackej morálky a prechod na stranu pokroku. V románe Čas nezastavíš sa kriticky vyrovnala s problematikou nadmernej emancipácie. Bola autorkou harmonizujúcich rozprávok pre deti Kytka, O Zorke, čo každému svietila, Oddané srdiečka, Rozprávočky z rádia, Pavko v Prahe. V úsilí pomôcť vo vzdelávaní žien vydala kompilačné dielo Slovenka pri krbe a knihe, ako aj brožúru Ženy-matky za svetový mier.