Hodža Milan

Životopis

Od roku 1886 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Soprone. V rokoch 1896-1898  študoval právo na univerzite v Budapešti a neskôr filozofiu vo Viedni. Bol spolupracovníkom a redaktorom Slovenských listov a v rokoch 1898-1899 parlamentným spravodajcom Budapester Abendblattu. V rokoch  1900 – 1901 bol zakladateľom a redaktorom Slovenského denníka a v rokoch 1903-1914 Slovenského týždenníka.

Pôsobil ako redaktor rakúskej tlačovej kancelárie vo Viedni a v roku 1918 bol splnomocneným zástupcom československej vlády v Budapešti. V roku 1919 sa stal štátnym tajomníkom Ministerstva vnútra. Pôsobil aj vo funkcii ministra školstva a národnej osvety, ministra poľnohospodárstva a ministra zahraničných vecí. V rokoch 1935-1938 bol predsedom vlády Československej republiky.

Pochádzal z poprednej národne uvedomelej rodiny. Počas štúdia pracoval v národných  spolkoch,  venoval  sa  žurnalistike  a  jej   prostredníctvom   prešiel k profesionálnej politike. Bol zakladateľom a najvýznamnejším predstaviteľom slovenského agrárneho hnutia. Stal sa jedným z vedúcich činiteľov Slovenskej národnej strany. V roku 1918 bol signatárom martinskej Deklarácie Slovenského národa a členom  Slovenskej  národnej  rady. 

Po prijatí ultimáta imperialistických veľmocí o odstúpení pohraničných   krajov   nacistickému   Nemecku   musela   jeho   vláda   odstúpiť. Po Mníchove emigroval do Švajčiarska, potom do Francúzska. Politicky sa potom angažoval po vypuknutí 2. svetovej vojny.

Aktivity

Ako   splnomocnenec   československej   vlády v Budapešti rokoval s maďarskou vládou o postavení Slovákov v Uhorsku. V roku 1919 organizoval Slovenskú roľnícku jednotu ako základnú zložku slovenskej agrárnej strany, ktorá sa pod jeho vedením pretvorila na Slovenskú národnú a roľnícku stranu. Počas svetovej hospodárskej krízy bol iniciátorom a realizátorom zákonov na ochranu a podporu agrárneho podnikania.

Bol tvorcom teórie tzv. agrárnej demokracie. Po vzniku Československej republiky bol prívržencom jednotného československého národa. V roku 1938 uznal samobytnosť slovenského národa. Jeho základným štátoprávnym programom bola požiadavka rovnocennej účasti Slovákov na vláde. V lete 1938 dospel k projektu národnostnej prestavby republiky približujúcemu sa k autonómii a zaradil ho i do programu svojej vlády.

V rokoch 1936-1937 sa usiloval realizovať projekt novej strednej Európy, predpokladajúci hospodárske zblíženie Československej republiky, Juhoslávie, Rumunska, Maďarska a Rakúska.