Záborský Jonáš

Životopis

Základnú školu navštevoval v Záborí, Hornom Jasene a v Záturčí. Študoval na gymnáziách v Necpaloch a v Gemeri, na evanjelickom lýceu v Kežmarku, na teologickej akadémii v Prešove a na univerzite v Halle. Pôsobil ako evanjelický farár v Rankovciach. Po prestúpení na katolícku vieru bol až do smrti farárom v Župčanoch. V literárnej tvorbe zhrnul podnety klasicizmu, romantickej i realistickej poetiky.

Bol uznávaným kritikom osobných a spoločenských mravných defektov. Je jedným z najplodnejších klasických autorov, ktorý písal v novodobej spisovnej slovenčine.

Výber z tvorby

Je autorom klasicistických básnických skladieb (Žehry, Vstúpenie Krista do Rája), satirických próz (Faustiáda, Šofránkovci, O siedmich vojvodoch maďarských, Chruňo a Mandragora, Frndolína), didaktických humoresiek (Dva dni v Chujave, Kulifaj), autobiografických próz (Panslavistický farár), historických poviedok (Buld, Svätoplukova zrada, Mazepova láska) silabotonickej básnickej skladby (Smrť Jánošíkova) a mnohých drám (Posledné dni Veľkej Moravy, Arpádovci, Odboj zadunajských Slovákov, Pansláv, Holub, Bátoryčka, Striga, tzv. Lžedimitrijád atď.).

Napísal rozsiahlu historickú prácu Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových. Hlavnou témou jeho tvorby sú historické fakty a autobiografické prvky. Stal sa nekompromisným analytikom, komentátorom a kritikom romantických ilúzií o živote.