Deti učíme pýtať sa a nielen slepo poslúchať

História holokaustu je komplexná a komplikovaná zároveň, preto môže byť jej sprostredkovanie študentom v 21. storočí niekedy veľmi náročné. Učiteľka Evanjelického gymnázia Katarína Jakubcová bola v decembri 2017 účastníčkou tímu učiteľov zo Slovenska, ktorí mali možnosť zúčastniť sa na vzdelávacích seminároch priamo v Jad Vašem.

Medzinárodná škola pre štúdium holokaustu (International School for Holocaust Studies, ISHS) pri Jad Vašem vstúpila do spolupráce so Slovenskou republikou prostredníctvom jej ministerstva školstva v roku 2002, kedy sa konal prvý seminár pre slovenských učiteľov. Mgr. Katarína Jakubcová, pochádza z Klenovca, vyštudovala Slovenský jazyk a literatúru, Anglický jazyk, Občiansku a etickú výchovu, pôsobila na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci, ale aj Warsaw Middle School v Severnej Karolíne, USA od školského roku 2017/2018 učí na našom gymnáziu občiansku náuku, psychológiu a anglický jazyk.

V zahraničí experimentujú s výučbou filozofie pre deti, aby sa žiaci učili klásť otázky, správne argumentovať a kriticky myslieť. V čom vidíš ty najväčší prínos prvkov tejto metódy, ktoré aplikuješ do svojich predmetov pre študentov?

Najväčší prínos tejto metódy si už vymenoval - aby sa žiaci učili klásť otázky, správne argumentovať a diskutovať, počúvať jeden druhého, nebáť sa robiť chyby a kriticky myslieť. Prínos metódy P4C (Philosophy for Children) by mal byť však viditeľný aj v iných predmetoch – výskumy potvrdzujú, že pri zavedení systematickej výučby napr. 1 hodiny týždenne žiaci sa zlepšia aj v matematike.

Vplyv filozofie na deti si všimol aj svetoznámy psychológ Steven Pinker z Harvardovej univerzity, ktorý tvrdí, že pozitívny vplyv filozofie na intelektuálne schopnosti detí považuje za možný, hoci má svoje pochybnosti. Ak deti vedia, že sú na ne takpovediac namierené reflektory, budú sa viac snažiť a zlepšia sa bez ohľadu na zvolené intervencie. Všimla si aj ty niečo podobné počas tvojej doterajšej praxe?

Myslím, že tento komentár nebol mienený voči metóde filozofia pre deti, teda P4C, ale filozofie ako takej. Ak však deti na hodine nemyslia, ich intelektuálne schopnosti sa nerozvíjajú, ak len preberajú tradičným spôsobom dejiny filozofie. Avšak s tvrdením, že ak sú na deti namierené reflektory, budú sa viac snažiť a zlepšia sa bez ohľadu na zvolené intervencie nesúhlasím, a to zásadne. To by som musela podporiť názor, že sa učíme pre testy a nie pre život, že sa snažíme pre výsledok, že cesta alebo spôsob, ako sa k nemu dopracujeme, nás nezaujíma.

Ako si sa ale dostala do Izraela na školenie do Medzinárodnej školy pre štúdium holokaustu, kde si bola začiatkom decembra minulého roku?

Prostredníctvom spolupráce mňa a mojich žiakov (ešte na bývalom pracovisku) s Múzeom Holokaustu v Seredi a jeho riaditeľom dr. Martinom Korčokom, s ktorým som sa stretla na školení a prehliadke múzea ešte pred jeho oficiálnym otvorením. Tiež spolupráca s Post Bellum – workshop o samizdatoch bol pre mňa a mojich žiakov zaujímavou skúsenosťou. Rovnako majú šancu učitelia, ak sa zúčastňujú školení v Múzeu SNP v Banskej Bystrici a dlhodobo sa problematike venujú so svojimi žiakmi.

V čom spočíval samotný obsah školenia? Čo ťa ako učiteľku najviac zaujalo respektíve inšpirovalo?

Keďže som sa zúčastnila školenia ako učiť o holokauste aj v americkom Detroite v lete 2016 cez Americkú ambasádu, viem porovnať tieto dva odlišné prístupy k vyučovaniu o holokauste. Jad Vašem učí o problematike cez príbehy ľudí, cez rozvoj empatie, preferované formy sú workshopy napr. na témy predsudky voči židom, moderný antisemitizmus... všetky boli pre mňa inšpirujúce. V USA sme na problematiku nazreli cez umenie, film, Annu Frankovú – aj tam som našla inšpiráciu.

Stihla si už niečo zo získaných poznatkov aplikovať aj do vyučovania v rámci hodín občianskej náuky alebo psychológie?

Na hodinách psychológie sme sa tejto problematike venovali celý prvý polrok – počnúc filmom Die Welle, rozoberaním Milgramovho a Stanfordského experimentu, efektu prizerajúceho, fenoménu poslušnosti voči autorite, či čítaním Franklovho Hľadania zmyslu. Ešte mám samozrejme mnohé v pláne.

Školenie prebiehalo práve v čaše vyhlásenia dni hnevu po Trumpovom uznaní Jeruzalemu ako hlavného mesta Izraela. Ako ste to vnímali, dotklo sa Vás to nejako ako zahraničných turistov?   

Vnímali aj nie. Všade boli ozbrojení vojaci a vojačky, na prehliadku po Jeruzalem nám Jad Všem poskytlo ozbrojenú stráž... Mrzelo ma, že sme nemohli ísť na Via Dolorosa, inak sme obmedzenia nepocítili. Navštívili sme aj Masadu a kúpali sme sa v Mŕtvom mori.

Iniciatívne sa zapájaš do aktivít Komenského inštitútu, kde majú učitelia možnosť bezplatne získať vedomosti a zručnosti k realizácii praktickej školskej reformy vo svojej komunite. Veríš, že aj vďaka týmto pozitívnym príkladom bude možné slovenské  školstvo postupne reformovať?

V Komenského Inštitúte veria, že zmena zdola (od jednotlivých učiteľov) a v malom je možná. Ja tomu verím tiež, inak by som sa do projektu nezapojila. No a čo sa týka reformy, dúfam že nám ju umožní nielen verejná a politická dohoda a financie, ale najmä samotní žiaci. Tí starší sú až príliš navyknutí na starý systém, nie vždy sú otvorení zmenám a inovatívnym metódam. Reforma školstva a reforma myslenia sú však nevyhnutnými krokmi vpred.

Darujte kvalitné vzdelanie a staňte sa patrónom Evanjelickej spojenej školy!