Duel v diskusii žiakov o vstupe Slovenska do EÚ
Žiadna teória o povinných úlohách diskutérov, o význame diskusie v spoločnosti či typoch žánrov, kde sa diskusia môže uplatňovať. Tentokrát to v škole nebolo o teórii. Žiaci sa učili diskutovať naživo! Na Evanjelickej spojenej škole v Martine nie je vzdelávanie vždy len o teoretických vedomostiach. Práve naopak, žiaci aplikujú poznatky v praxi, pretože jedným z pilierov vzdelávania je zážitkové učenie. „Skutočne sa niečo naučíš robiť až vtedy, keď si to vyskúšaš!“ Aj preto sa žiaci zúčastnili netradičnej prednášky o debate a správnom debatovaní.
Umenie viesť rozhovor je jednou z tých otázok, ktoré sa vedú ľudskými dejinami od nepamäti. Už Sokrates a neskôr aj jeho žiak Platón uvažovali o tom, ako možno definitívne spochybniť tvrdenie partnera rozhovoru a naopak, ako bez pochybností potvrdiť vlastné názory. Obdobne sa o to usilovali aj žiaci dvoch gymnázií – Bilingválneho gymnázia v Sučanoch a Gymnázia Jozefa Lettricha v Martine. Témou diskusie žiakov bol „vstup Slovenska do EÚ.“
Prostredníctvom debaty mali žiaci oboch gymnázií svojich poslucháčov presvedčiť o pozitívach alebo negatívach vstupu našej krajiny do EÚ. Víťazne vyšiel tím žiakov zo Sučian, ktorý o vstupe Slovenska do EÚ argumentoval výlučne ako o negatívnom kroku. Žiaci Bilingválneho gymnázia v Sučanoch v debate dokázali, že občanom Slovenka vstup do únie skôr poškodil ako prospel. Vedúca debatného krúžku pani Poliačiková všetkým prítomným zároveň objasnila dôvody, prečo vyhral tím zo Sučian a povzbudila žiakov k nadobúdaniu zručnosti hľadať, tvoriť, prednášať a obhajovať argumenty.
Poslucháči, žiaci Evanjelickej spojenej školy v Martine, sa tak v priamom prenose učili zásady debatovania, ale predovšetkým, mali možnosť vidieť reálnu debatu, ktorá spĺňala kritériá súťaže, na ktorú sa naši žiaci chystajú už budúci týždeň! Evanjelická spojená škola v Martine plánuje postaviť tri tímy; každý diskutujúci tím budú tvoriť traja žiaci. Máme teda komu držať palce! Na záver tohto príspevku snáď už len jedna myšlienka. Hovoriť sa učíme snáď celý život! Namiesto teórie o hovorení sa ale nezabudnime prikloniť aj k praktickému tréningu – učme sa hovoriť „sokratovsky“, a teda pravdivo, zrozumiteľne a láskavo. Dostali sme predsa jazyk, aby sme mohli hovoriť :) ale dostali sme aj zuby, aby sme jazyk, v prípade potreby, mohli ohradiť.
Autor: Hedwiga Tkáčová © Autorské práva sú vyhradené