História a poslanie

Rozsiahly anglický park – arborétum – je obklopený majestátnym renesančným kaštieľom grófskej rodiny Révayovcov. Nájdeme v ňom viac ako 400 vzácnych druhov stromov spolu so zimnou záhradou a jazierkami, ktoré dotvárajú pokojnú atmosféru tohto priestranného areálu.

Kaštieľ Révayovcov môžeme poznať aj z filmu Martina Friča - Jánošík. Na jednej z terás sa nakrúcala scéna, v ktorej strieľal gróf Révay na Juraja Jánošíka. V parku si môžete oddýchnuť alebo ísť na prechádzku pozdĺž jazierok a potôčikov. Z dôvodu rekonštrukcie je park v súčasnosti pre verejnosť prístupný iba počas rôznych podujatí a prehliadok.

Teplické serpentíny

Jedným z fascinujúcich prvkov v blízkosti parku sú „Teplické serpentíny“, ktoré slúžili ako vodný systém pre areál anglického parku a zároveň aj obec Turčianska Štiavnička. Vodné serpentíny sa ukrývajú v hustom lese, kde potôčik tečie popri horskom chodníku. Dala ich vybudovať rodina Révayovcov v roku 1870. Serpentíny končia v jazierku, ktoré zachytáva vodu zo serpentín. Táto voda, stekajúca po skalách, tvorí čarovný travertínový efekt. Serpentíny sú tak nielen historickým pamätníkom, ale aj dômyselným systémom zásobovania obce vodou.

O rode Révayovcov

Révayovci sú úzko spätí s dejinami Turca, kde členovia tohto významného rodu často zastávali post dedičných turčianskych županov. Ich pôvod však siaha do juhouhorského Sriemu, kde vlastnili hrad Réva (dnes Rivica). Po bitke pri Moháči v roku 1526, bratia František a Štefan Révayovci utiekli pred Turkami do Horného Uhorska a vstúpili do služieb Habsburgovcov. Obaja sa prejavili ako schopní vojaci, pričom František sa stal aj horským miestodržiteľom. Za svoje verné služby získali od panovníka hradné panstvá Sklabiňa a Blatnica v Turčianskej stolici.

Počas 17. storočia sa rod rozvetvil na niekoľko línií podľa ich feudálnych sídel (Sklabiňa, Trebostovo, Mošovce, Štiavnička, Bystrička). Okrem Turca získali majetky aj v Nitrianskej stolici (Holíč, Ostrý Kameň) a Trenčianskej stolici (Beckov, Lietava). Obe hlavné vetvy Révayovcov získali barónsky titul (v rokoch 1556 a 1635), a neskôr sa niektorí členovia stali aj grófmi (v rokoch 1723, 1805, 1916). Révayovci si udržali svoje majetky na Slovensku až do roku 1945, keď im boli skonfiškované štátom. Z mnohých významných členov rodu vyniká Peter Révay (zomrel v roku 1622), uhorský humanista, historik, turčiansky župan a strážca uhorskej kráľovskej koruny.