História a poslanie

Blatnický hrad, situovaný na strmom kopci za obcou Blatnica, bol postavený v druhej polovici 13. storočia. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1300, kedy bol jeho vlastníkom Peter z Brezovice. Neskôr sa hrad stal majetkom kráľa. Bol postavený na ochranu cesty nazývanej magna via, ktorá viedla z Nitry na sever. Postupom času sa však začala používať západnejšia a pohodlnejšia cesta z Nitry cez Mošovce do Martina a ďalej na sever.

Staršia cesta, známa ako antiqua via, stratila svoj význam a s tým klesla aj dôležitosť hradu. Panovníci prejavovali o hrad menší záujem a často ho dávali do zálohu. Takto hrad v 15. a prvej polovici 16. storočia prechádzal do rúk rôznych vlastníkov, ako boli Pongrác zo Sv. Mikuláša, Peter Komorovský, rodiny Necpalskovcov a Juštovcov. Tí hrad skôr spravovali a využívali, než udržiavali. Až keď sa hrad dostal do rúk Révayovcov v roku 1540, bol rozšírený. V druhej polovici 16. a na začiatku 17. storočia vybudovali veľké predhradie s novými budovami.

Na konci 17. storočia hrad obsadili povstalci Imricha Thökölyho a na začiatku 18. storočia aj kuruci Františka Rákócziho II. Po skončení povstaní význam hradu upadol. Hrad bol ešte opravený v roku 1744, ale v roku 1790 už nebol obývaný a odvtedy postupne chátral.

Zachovalo sa murivo západnej veže, ktorá aj dnes čnie do značnej výšky a na nej sú viditeľné štrbinové strieľne. Horný hrad, zovretý medzi dvoma vežami, sa však bohužiaľ značne rozpadá, najmä jeho spojovacia palácová časť. Na hospodárskych budovách v dolnom hrade sa zachovalo nárožné kvádrovanie. Murivo sa pomaly zvetráva do doliny, najmä nad strmým úbočím. 

Aby sa hrad úplne nerozpadol a nezmizol v okolitej prírode, snaží sa o jeho údržbu a obnovu Občianske združenie Diadém - združenie záchrany hradu Blatnica. Cieľom združenia je zachovať aspoň časť historickej slávy hradu pre budúce generácie. Na plošiny po baštách je možné vystúpiť, odkiaľ je nádherný výhľad. Hrad je však prístupný, ako každá ruina, len na vlastné riziko, preto buďte opatrní.

Legenda: O Blatoňovi

Táto legenda opisuje nielen vznik hradu Blatnica, ale aj príbeh nebojácneho mládenca Blatoňa, ktorý zachránil kniežatá Pribinu a Mojmíra pred istou smrťou. Počas poľovačky zasiahli kopijou samicu tura, ktorá sa rozzúrená na nich vrhla. Odvážny Blatoň neváhal a dýkou zviera zabil. Ako odmenu dostal krásny meč a pozemok na stavbu hradu, ktorý bol pomenovaný po ňom – Blatnica. Na počesť tejto pamätnej poľovačky bolo celé územie pomenované Turiec.

Legenda: Potrestaný mních templárov

Medzi najznámejšie povesti o Blatnickom hrade patrí príbeh o mníchovi Odilovi. Ten sa zaľúbil do krásnej dcéry hradného pána, Eldiky, o ktorú sa uchádzal aj páža Ilmer. Mních však neváhal, svojho soka zabil a Eldiku uniesol z hradu. Dievčaťu sa napokon podarilo ujsť a Odila odsúdili na krutý trest smrti. Zamurovali ho zaživa do hradných múrov a keďže porušil rehoľný sľub, ústa mu uzamkli visiacou zámkou zo železa. Podľa povestí našli hľadači pokladov namiesto zlata a šperkov zamurovanú mužskú postavu s visiacou zámkou v čeľusti.

Legenda: Krutý hradný pán

Dobré meno rodiny Révayovcov kazí príbeh jedného z hradných pánov hradu Blatnica, ktorý sa manželiek zbavoval ukrutným spôsobom. Jednu dal otráviť a druhú zaživa pochovať spolu s malým synčekom do múrov hradných stien. Dodnes vraj počuť po nociach nárek a plač dieťaťa a zazrieť sa dajú aj duchovia zamurovaných nešťastníkov.