História a poslanie
Znievsky hrad sa nachádza nad obcou Kláštor pod Znievom, je tiež známy ako Turčiansky hrad a prvýkrát sa spomína v listine uhorského kráľa Bela IV. z roku 1243 ako "castrum Turus." Od polovice 13. storočia slúžil na administratívne účely, čo vysvetľuje jeho názov Turčiansky. Bol sídlom Turčianskeho komitátu, ktorý patril pod Zvolenskú župu. Po osamostatnení Turčianskej stolice význam hradu klesol a dostal meno Zniev.
Hrad mal dvojdielne usporiadanie a bol opevnený kamenným múrom. Jeho dominantou bol pozdĺžny vežovitý palác obklopený hradbami.
V 15. a na začiatku 16. storočia bol hrad vystavený vojenským udalostiam spojeným s bojmi o uhorský trón. V roku 1532 počas ťaženia Ferdinanda I. Habsburského, vedeného jeho generálom Katzianerom, bol hrad spolu s kláštorom dobytý a vážne poškodený. Horná časť hradu bola zničená a nikdy nebola obnovená, ale dolný hrad bol udržiavaný. Hlavná obytná budova na konci stredoveku pozostávala z trojpodlažného paláca, ktorý vznikol rozšírením staršej veže.
V roku 1538 sa stal majiteľom hradu František Révay, ktorý nariadil jeho opevnenie. Až do začiatku 17. storočia hrad často menil majiteľov. V tom čase prešiel palác renesančnou prestavbou - rozšírením stredovekej budovy a prístavbou obrannej hranolovej bašty pri vstupe vznikla pozdĺžna budova so šiestimi valbovými strechami. Obranu hradu zaisťovali strieľne v parapetoch okien. Nad vstupom s padacím mostom bola umiestnená kaplnka a archív, pričom do západnej priekopy ústila väčšina prevétov. Priehlbiny na nádvorí naznačujú existenciu ďalších, dnes už zaniknutých hospodárskych budov.
Hrad však postrádal moderné opevnenie schopné odolávať delostreľbe, preto bol archív premiestnený. Neskôr hrad slúžil ako útočisko pre jezuitov. Ešte v polovici 18. storočia bol udržiavaný a strážený dvoma strážnikmi. Predpokladá sa, že zanikol niekedy po roku 1773, keď bol zrušený jezuitský rád. Po opustení sa hrad rýchlo rozpadal a dnes sú z neho zachované len zvyšky muriva dvoch podlaží paláca. Stopy rozsiahleho opevnenia sú sotva badateľné.
Hrad Zniev je dnes vo veľmi zlom stave. Po stáročiach opustenia a zanedbania sa z neho zachovali len fragmenty pôvodných stavieb. Z hradného komplexu zostali viditeľné iba časti muriva a základy niektorých budov, ktoré kedysi tvorili tento významný stredoveký hrad.
Ruiny Hradu Zniev sú prístupné verejnosti a predstavujú obľúbený cieľ turistov a milovníkov histórie. Na vrchol vedie turistický chodník, ktorý umožňuje návštevníkom dostať sa k zvyškom hradu a vychutnať si nádherné výhľady na okolitú krajinu. Vzhľadom na zhoršený stav hradu sa návštevníkom odporúča zvýšená opatrnosť pri pohybe po ruinách.
Povesti
Po bitke pri rieke Slanej v roku 1241, kde Tatári porazili uhorské vojsko kráľa Bela IV., kráľ len tesne unikol smrti a dal sa na útek. Na hrade Zniev ho však Tatári dobehli, obkľúčili hrad a zaútočili naň. Hoci tatárske šípy nedokázali prelomiť pevné kamenné múry, Tatári sa rozhodli vyhladovať obrancov, aby sa sami vzdali a vydali im kráľa. Kráľ, vyčerpaný a hladný, sedel v jednej z hradných komnát, premýšľajúc, čo si počne. Náhle sa otvorili dvere, ktoré si nikto predtým nevšimol, a z tajnej chodby vyšiel neznámy sedliak, ktorý na stôl položil kôš plný rakov a dve pečené prasiatka. Poradil kráľovi, aby jedno prasiatko použili na nakŕmenie obrancov a druhé hodili Tatárom cez hradby, aby ich oklamali, že majú dostatok potravín. Tento trik skutočne fungoval a Tatári sa odtiahli. Na hrade zavládla veľká radosť a kráľ odmenil sedliaka šľachtickým titulom s priezviskom Rakovský, na počesť koša s rakmi, ktoré priniesol.
