História a poslanie

Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1323 pod názvom hrad Varín, no až v roku 1384 sa mení na Starý hrad, keďže neďaleko už od začiatku 14. storočia stál nový hrad Strečno. Hrad je známy aj ako Starhrad. Pozostáva z dvoch častí: v hornej časti je jadro hradu so zužujúcou sa vežou a gotickou obytnou vežou na južnom konci. V predhradí na východ od veže sa nachádzajú obytné priestory pre vojenskú posádku a hospodárske budovy, ktoré slúžili ako súčasť predsunutej obrany hradu.

Predhradie chránila šijová priekopa, nad ktorou pravdepodobne bola mostná konštrukcia. V dolnej časti na severe sa nachádzajú mladšie opevnenia a budovy. Počas Slovenského národného povstania sa Starý hrad stal miestom bojov. Od polovice 18. storočia je opustený, až sa zmenil na ruinu. Súčasnými vlastníkmi sú potomkovia Pongrácovcov. Zachovali sa len niektoré časti hradu, ako napríklad hradná veža, okenné otvory a niekoľko múrov. Ak budete pozorne hľadať, nájdete aj pivnicu. Od roku 2017 je hrad zaradený medzi Národné kultúrne pamiatky Slovenska. Zo Starého hradu sa naskytá nádherný výhľad na okolie, vrátane rieky Váh a Krivánskej časti Malej Fatry.

Rod Pongrácovcov

Rod Pongrác a jeho potomkovia vlastnia hrad viac ako 570 rokov. Najvýznamnejšou osobnosťou rodu bol Pongrác zo svätého Mikuláša, ktorého vojenská sláva sa začala na moravských hradoch Brumov a Sehradice, kde bránil Uhorské kráľovstvo pred nájazdmi husitov. Preslávil sa aj v bitke proti Turkom pri pevnosti Smederevo. Po smrti cisára Žigmunda Luxemburského sa stal lupičským rytierom a spoločne s ďalšími prepadával najmä kráľovské pozemky a ich obyvateľov. Jeho rezidenciou v tej dobe bol hrad Branč. V roku 1446 bol Nitrianskou kapitulou poverený ako majiteľ Starého hradu a Strečna.

Povesti

Milko, majiteľ Starého hradu, bol zamilovaný do krásnej Marienky, ktorá mu tú lásku oplácala. Avšak otec Marienky sľúbil jej ruku pánovi hradu Strečno, Vladimírovi, ktorý zo žiarlivosti zabil Milka. Napriek smrti jej milovaného Marienka nezabudla a tajne chodievala v noci plakať k jeho hrobu. Aby nebola spoznaná, obliekala si mužské šaty. Zvesti o záhadnom rytierovi, ktorý navštevuje hrob pána Starého hradu, sa dostali až k Vladimírovi. Ten, bojaci sa pomsty od Milkových priateľov, sa skryl pri hrobe, kde zabil tajomného rytiera. Keď zistil, že zabil vlastnú manželku, bol šokovaný. Osud nakoniec zasiahol aj jeho, podľa povesti ho udrel blesk a ráno bolo nájdené obhorené telo hradného pána Strečna.