História a poslanie

Hrad Sklabiňa je najväčším hradom v regióne Turiec a jedným z najväčších hradov v Žilinskom kraji. Nachádza sa v predhorí Veľkej Fatry, ale nie je viditeľný z diaľky. Má bohatú históriu, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1309, keď ho vlastnil magister Donč, hoci jeho existencia siaha ešte ďalej do minulosti. Krátko po tom sa stal sídlom turčianskych županov, ktorí mali na starosti aj výber mýta. V roku 1410 ho kráľ Žigmund zálohoval poľskému šľachticovi a rytierovi dračieho rádu Ondrejovi Balickému. Po jeho smrti tu žila jeho vdova Rachna, dcéra slávneho vojvodu Stibora zo Stiboríc a Beckova.

V roku 1434 hrad vypálili husiti, následne bol opevnený a prestavaný. Pribudlo nové opevnenie s cimburím, nová brána a dve bašty. Balickým patrila Sklabiňa do roku 1469, kedy ju vykúpil kráľ Matej Korvín. Na konci stredoveku sa tu vystriedalo niekoľko kastelánov, ktorí sa nie príliš lichotivo zapísali do histórie. Hrad slúžil aj ako sídlo župnej väznice a bol tu uložený turčiansky župný archív, ktorý však zničil požiar v roku 1494.

Za éry Zápoľských sa na hrade objavili prvé delá a po nich v roku 1527 prichádzajú na Sklabiňu Révayovci, ktorí získali hrad do dedičného vlastníctva spolu s titulom dedičných županov. V polovici 16. storočia bol hrad rozsiahle opevnený a vznikla nová brána. V rokoch 1610-1612 dal barón Peter Révay spolu s manželkou Máriou Forgáčovou v treťom predhradí postaviť tzv. kaštieľ. V 17. storočí sa na hrade odohrali rušné príbehy, ako nešťastná láska Zuzany Forgáčovej a jej tyranského manžela Františka III. Révaya. Tento príbeh sa stal námetom historických románov. Župan Daniel Révay skončil na bratislavskom popravisku a Alžbeta Révayová tu žila 19 rokov odlúčená od manžela ako sklabinská Penelopa.

V 19. storočí sa v kaštieli nachádzalo rodinné múzeum, hrad už neslúžil ako trvalé sídlo. Po smrti baróna Františka IX. Révaya v roku 1914 sa dedičmi a novými majiteľmi hradu stali jeho netere Mária Cebriánová a Róza Hubay Cebriánová. Hradný kaštieľ bol zničený počas fašistických operácií 30. septembra 1944. V roku 1970 sa začali prvé opravné práce na vstupnom areáli.

Z hradu sa zachovala značná časť murív kaplnky s gotickými nábehmi rebier klenby, časti veže, palácov, hospodárskych budov, opevnenia, bášt i kaštieľa. Miestami stoja múry do výšky niekoľkých metrov, inde sú viditeľné len v teréne, ale pôdorys hradu je stále dobre čitateľný. Na kaplnke sa zachovali aj ostenia gotických okien, zvyšky omietky a na zrúcanine kaštieľa viaceré renesančné architektonické detaily, ako okná, portál a nábehy rebier.

Od roku 2020 je hradný areál opäť vyčistený a celoročne prístupný, vstup je spoplatnený a výťažok je použitý na postupnú rekonštrukciu hradu. V južnej bašte pri hlavnej bráne je predajňa suvenírov a expozícia, ktorá predstavuje stavebný vývoj hradu a malé lapidárium. Návštevníci môžu ochutnať kozie produkty z miestneho chovu alpínskych kôz. Počas roka sa na hrade koná niekoľko podujatí, vrátane tradičných hradných slávností v polovici augusta.

V štvrtom predhradí pôsobí občianske združenie DONJON, ktoré od roku 2000 rekonštruuje delostrelecké opevnenie a od roku 2006 prevádzkuje súkromné Múzeum hradu Sklabiňa.

Povesti

Podľa povesti, počas búrok na hrade zaznievajú dunivé kroky, rinčanie reťazí a zbraní, a ďalšie zvláštne zvuky. Taktiež sa vraj zjavuje rytier bez tváre v tmavom plášti, ktorý sa preháňa po hradných múroch. Pod hradom údajne žil had s hlavou veľkou ako teľa, a každý, kto ho uvidel, zostal paralyzovaný od strachu.