História a poslanie

Budova, v ktorej múzeum sídli, bola postavená v polovici 17. storočia ako posledná vývojová fáza hradu Sklabiňa. Pôvodne slúžila ako štvrté predhradie s dreveným opevnením a bránou. V priebehu 18. storočia sa jej účel zmenil na hospodárske zázemie a bývanie služobníctva hradu.

Po vojnových udalostiach a požiari v roku 1944 bola budova takmer úplne rozobraná na stavebný materiál obyvateľmi priľahlých obcí. Po roku 2000 sa začala generálna rekonštrukcia budovy OZ Donjon s cieľom obnoviť ju do pôvodného stavu.

Stále expozície

V máji 2022 bola v priestoroch severnej bašty pri hlavnej bráne otvorená expozícia "Memory 1944" s izbou posledného kastelána, Jozefa Pekára, a jeho dcérou Annou, ktorí boli účastníkmi protifašistického odboja. Rekonštrukcia bašty prebehla v rokoch 2020 - 2022 z vlastných zdrojov Občianskeho združenia a dobrovoľníckou prácou.

Múzeum vo dvoch miestnostiach predstavuje bohaté dejiny hradu Sklabiňa, staré meštianke a ľudové nábytky, dobové fotografie hradu, portréty majiteľov, zbrane a nálezy. Expozícia "Memory 1944" sa zameriava na udalosti Slovenského národného povstania v okolí hradu a vypálenie hradného kaštieľa.

Hrad Sklabiňa

Hrad Sklabiňa je najväčším hradom v regióne Turiec a patrí aj k najväčším hradom Žilinského kraja. Nachádza sa v predhorí Veľkej Fatry, avšak z diaľky nie je viditeľný. Jeho história siaha do roku 1309, kedy ho vlastnil magister Donč. Neskôr sa stal sídlom turčianskych županov a v roku 1410 ho kráľ Žigmund zálohoval poľskému šľachticovi Ondrejovi Balickému. Dlhú dobu patril hrad rodu Révayovcov.

V súčasnosti sa na hrade zachovala značná časť murív kaplnky, časti veže, palácov, hospodárskych budov, opevnenia a kaštieľa. Pôdorys hradu je dobre čitateľný, a na kaplnke sa zachovali aj gotické nábehy rebier klenby a ostenia okien. Od roku 2020 je areál hradu opäť vyčistený a sprístupnený verejnosti, pričom vstup je spoplatnený. Získané finančné prostriedky sú využité na postupnú rekonštrukciu hradu.