Skip to main content
© , METRO
Tvoríme úspešné príbehy
a komunikačné stratégie
www.projektmetro.sk

Múzeum mesta, ktoré nestihlo svoje dejiny

„Archeológia nám vykopala Veľkomoravskú ríšu, odkryla nám našu otčinu, ktorú kedysi malému národu nežičlivá histografia vyhlasovala za pohraničný hvozd, do ktorého sa slovenský ľud, naši predkovia iba vlúdili, infiltrovali sa. Archeológia vykopala veky, rehabilitovala legendy, mýty, posvätné texty, večnosť kultúr. Etnológia objavila primitívne kultúry, ktoré uchovávajú stav ľudstva, o ktorom by sme ináč iba tušili.“

„Chápeme sa iba v súvislostiach. Čím širšie sú tieto súvislosti, tým hlbšie sa chápeme, tým naše sebavedomie, najmä sebavedomie malých národov je istejšie, vyzbrojenejšie, tým je i chápavejšie a znášanlivejšie, naozaj všeľudskejšie. A v týchto rozširujúcich sa súvislostiach chápeme aj zjavy, ktoré sme nevideli, nechceli vidieť, alebo sme ich popierali, odkazovali do oblasti povier, bájí, ilúzií. Kultúra je pamäťou. Hľadaným, nachodeným východiskom, či umelým, či fiktívnym východiskom. Ale východiskom, i keď umelým, nevyhnutným , aby človek, odprírodňujúci sa tvor s vedomím či svedomím, nezošalel.  Opakujem: Chápeme sa iba v súvislostiach. Človek si v kultúre vytvára, udržiava, oživuje pamäť, svoju nadosobnú pamäť, pamäť ľudského poznania.“ Dominik Tatarka, 1969.

Keď umelec Fred Wilson v roku 1992 zasiahol v Marylandskom múzeu v USA do stálej expozície, jednoduchým preskupením zbierkových predmetov pozmenil rámec nahliadania na múzeum ako na neutrálne či objektívne prostredie. Pod sklenenú vitrínu s nápisom Metal Work 1873-1880 vtedy umiestnil strieborný riad z 19. storočia a železné okovy otrokov. Dve histórie dvoch odlišných predmetov z rôznych častí múzea sa opäť spojili, aby začali rozprávať jeden príbeh jednej domácnosti.  

Výstava Múzeum mesta, ktoré nestihlo svoje dejiny prináša tému múzea ako fenoménu spojeného so zbieraním, katalogizovaním a vystavovaním. Ústredný motív čerpá predovšetkým z genia loci mesta Martin, obsiahnutého v množstve zbierkových fondov a expozícií rôznorodého zamerania na jeho území. Otvára sa tým tiež téma skúmajúca efekt múzea z odvrátenej strany: ako systému selekcie toho, čo sa do múzea nedostalo, čo sa nestalo súčasťou výstavnej expozície alebo toho, čo sa nestihlo stať múzeom.

Priestor tak dostávajú aj nenápadné témy miznúce často pod vrstvou veľkých dejín, folklórnych mýtov či kultov osobností. Stávajú sa súčasťou nových fiktívnych muzeálnych expozícií v prostredí galérie, ťažiacich nielen z miestnych archívov, ale aj príbehov, na prvý pohľad banálnych vecí, ktoré nás dennodenne obklopujú. Múzeum uprostred galerijného priestoru nechápeme ako naplnenie zámerov etnografického, antropologického či umelecko-historického bádania. Ide predovšetkým o využívanie a reflexiu stratégií múzeí a galérií autormi a autorkami, ktorí pre jednotlivé artefakty vytvárajú nové prostredia a interpretácie. Tradičné rozdelenie rolí kurátora/kurátorky a umelkyne/umelca sa v prípade tvorby múzea ako média stáva nejasným a umiestnenie obrazu na stenu rovnako dôležitým gestom ako autorské gesto na obraze. 

Výstava autorských konceptov v podobe vysunutých muzeálnych expozícií, slobodných ostrovov, nezávislých výstavných priestorov sa prirodzene pohráva aj s kúzlom mystifikácie, momentom prekvapenia či humoru. Pracuje so špekulatívnymi verziami múzeí za účelom skúmania efektov obsiahnutých v samotnej architektúre múzea: skle, dioráme, vitríne alebo podstavci. Rozpráva o ich vplyve, moci či spektakulárnom význame.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu a mesto Martin.


Reklama

Reklama

POPULAIR

Predpoveď

Reklama

Meteoradar

INSTAGRAM