Dielo mesiaca v Turčianskej galérii: Rudolf Sikora: Sústredenie energií. Čierna diera V., 1979

Vybral Jozef Mužila: „Vždy ma zaujímalo ako veci fungujú vo veľkých, kozmických rozmeroch, ale aj v mikrokozme. Znaky: „hviezdička - narodenie, kríž - smrť, šípka - pohyb“, chápem ako symbolické vyjadrenie elementárnych síl, ktoré nás obklopujú a vytvárajú všetko okolo nás. Pri pohľade na toto dielo sa mi zjavuje inšpirujúca postava anglického teoretického fyzika, kozmológa, spisovateľa Stephena Hawkinga a jeho túžba odhaliť podstatu vesmíru.“

Jozef Mužila (*1967, Ružomberok)

1981 – 1985 Stredná umelecko-priemyslelná škola, Kremnica, odbor umelecké kováčstvo. 1986 – 1992 Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava, odbor maľba. Od r. 1992 žije a tvorí v Martine. Už v roku 1991 opustil figuráciu a priklonil sa k postminimalistickej, dekonštruktívnej problematike. Jeho témou sa stala procesuálnosť, premenlivosť. Zviditeľňuje možnosti postupného premieňania aj vnútornú kontinuitu prepájania rôznych jazykov abstrakcie. Tvorbu chápe ako živý organizmus, ktorý sa nedá spútať jednotnou šablónou: "Každý deň môže priniesť niečo nové".

Rudolf Sikora (*1946, Žilina)

Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1963 – 1969, prof. P. Matejka), kde neskôr pôsobil ako profesor (1990 – 2004), v pedagogickej činnosti pokračoval na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach (2004 – 2011). Sikora patrí od začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia k najvýznamnejším postavám českého a slovenského výtvarného umenia, počas normalizácie bol aktívny na neoficiálnej – alternatívnej umeleckej scéne.

Vo svojom ateliéri v Bratislave zorganizoval 1. otvorený ateliér (1970), ktorý predznamenal nástup silnej generácie tvorcov. Vyšiel zo svojskej syntézy „novej citlivosti“ a konceptuálneho myslenia, neskôr ho obohatil aj o postmoderné podnety. Ako jeden z prvých umelcov v Československu a aj v Európe sa zaoberal novou témou globálno-civilizačného a ekologického ohrozenia sveta.

Svoju osobitú kozmologickú víziu oprel o vedecké poznatky z teórie vzniku a existencie vesmíru, pričom vytvoril originálnu umeleckú paralelu k vede. Neodmysliteľnou stránkou jeho osobnosti je dodnes spoločenský aktivizmus, programovo a systematicky reflektuje odkaz ruských revolučných avantgárd reprezentovaných hlavne Malevičovým dielom. Zasiahol do viacerých oblastí výtvarného umenia; venuje sa maľbe, kresbe, grafike, fotografii, akčnému umeniu, tvorbe objektov a inštalácií.