Dielo mesiaca v Turčianskej galérii: Mikuláš Galanda: Žena s ružou, 1928

Dielo bude vystavené na prízemí Turčianskej galérie od 01.01.2025 do 31.01.2025.

Vybrala Jarmila Kováčová

„Žena s ružou  - témou poetické, ale maliarsky expresívne ladené dielko zakladateľskej osobnosti generácie slovenských výtvarných modernistov! Niet pochýb, že Mikuláš Galanda je osobnosťou, ktorú si treba sústavne pripomínať, skúmať jeho tvorbu a vystavovať ju. Iste aj zo spomínaných dôvodov v uplynulých týždňoch otvorila Turčianska galéria prvú časť inovatívnej stálej expozície venovanej životu a tvorbe M. Galanda. Za to im patrí rešpekt a vďaka! Galéria totiž spravuje skutočne reprezentatívnu kolekciu jeho diel a treba pripomenúť, že zásluhou vdovy Marii Galandovej, rod. Boudovej od konca 80. rokov 20. storočia. Jedným zo spomínaných diel, ktoré budú tvoriť súčasť pripravovanej druhej časti stálej expozície, je aj predstavený gvaš, ktorý ma rovnako ako mnoho ďalších prác od M. Galandu napĺňa vedomím, že v čase, kedy vznikol, sa už jeho tvorca priblížil k onému melancholickému, spevnému a v mnoho i neskrotnému duchu príznačnému pre slovenský naturel, ktorému zasvätil poslednú dekádu hľadania preňho typického  výrazového registra maliarskeho rukopisu.

Tomuto naturelu „...dať výtvarnú formu – bolo jeho nedokončeným umeleckým programom. Tento jeho postoj stáva sa kľúčom a východiskom k pochopeniu slovenskosti jeho tvorby, ktorá bola veľká tým, že túžila poznať podstatu umenia so srdcom a čistým citom pokorného básnika formových krás a poézie línií.“ (Alžbeta Güntherová – Mayerová: Výtvarný profil M. Galandu, in: Mikuláš Galanda, Výtvarný odbor UBS, 1948, s. 18)“

PhDr. Jarmila Kováčová:

riaditeľka Turčianskej galérie v rokoch 2000 - 2012, v súčasnosti kurátorka zbierok Literárneho múzea SNK.

Mikuláš Galanda

(* 4. máj 1895, Turčianske Teplice – † 5. jún 1938, Bratislava) bol významný slovenský maliar, grafik a ilustrátor. Otec Štefan Galanda bol dlhé roky štátnym notárom a matka Margita Galandová, rodená Tauberová mala miestny krajčírsky salón. Mikuláš po ľudovej škole študoval na maďarskom gymnáziu v Lučenci.

• 1914-16 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Raksányi),
• 1916-22 pôsobil ako notársky úradník v Turčianskych Tepliciach,
• 1919 ilustroval maďarsky ručne písaný mesačník "Hárman ".
• 1920 vyhotovil pre Maticu slovenskú v Martine ilustrácie skromného zošitového vydania Dobšinského Prostonárodných Slovenských Povestí
• 1922 odchádza na štúdium na Umeleckopriemyselnej škole u prof. H.V. Brunnera v Prahe
• 1923-27 prestúpil na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Brömse, Thiele), stretnutie s Ľudovítom Fullom, ktoré malo pre ich tvorbu veľký význam,
• 1923-1924 vznikajú prvé v podstate ešte školské, ale napriek tomu samostatné, grafické listy ovplyvnené tvorbou nórskeho expresionistu Edwarda Muncha, stáva sa súčasťou zakladania časopisu DAV, pre ktorý urobil návrh na obálku, grafickú úpravu. V čase tejto spolupráce vznikol jeho jediný grafický cyklus " Láska v meste ".
• 1928 zložil skúšky na profesúru kreslenia.
• 1929 učiteľ kreslenia na viacerých meštianskych školách v Bratislave,
• od 1930 profesor na večerných kurzoch učňovských škôl a na Škole umeleckých remesiel (oddelenie grafiky a reklamy, módne kreslenie) v Bratislave.
• 1930 študijná cesta do Paríža, ktorá bola výrazným impulzom jeho umeleckého vývoja
• 1930-1932 manifest modernizmu Súkromné listy Fullu a Galandu (vyšli štyri čísla).
• 1932 sa oženil s Máriou Boudovou, čím si definitívne vytvoril základné existenčné, osobné aj spoločenské predpoklady k sústredenej a systematickej pedagogickej a umeleckej práci.

Na začiatku tridsiatych rokov vystúpil spolu s priateľom Ľudovítom Fullom so svojimi umeleckými názormi pred verejnosť dnes už v legendárnych verejne vydávaných " Súkromných listoch Fullu a Galandu ". Vyslovili v nich potrebu skoncovať so starými, nič nehovoriacimi umeleckými metódami a zabehanými manierami a žiadali preraziť a uvoľniť cestu novým výrazovým prostriedkom a postupom, ktoré by zodpovedali dynamickým premenám, ktoré boli charakteristické pre život človeka a spoločnosti 20. storočia.

Okrem maľby a grafiky sa s veľkým úspechom venoval aj knižnej grafike a ilustrácii, za ktorú sa mu dostalo za jeho života najväčšieho uznania - v roku 1933 bola jeho knižná grafika odmenená Krajinskou cenou a na svetovej výstave v Paríži v roku 1937 striebornou medailou.

Zomrel 5. júna 1938 v Bratislave. Pochovaný bol v Turčianskych Tepliciach, odkiaľ bol v roku 1978 prevezený na Národný cintorín v Martine. V roku 1984 odbor kultúry Okresného národného výboru v Martine v spolupráci s Mestským národným výborom v Turčianskych Tepliciach z podnetu pani Márie Galandovej, vdovy po maliarovi Mikulášovi Galandovi, vykúpil do majetku štátu jeho rodný dom v Turčianskych Tepliciach pre zriadenie pamätnej expozície tohto významného slovenského umelca. Pani Galandová ponúkla pri tejto príležitosti Turčianskej galérii v Martine výber z umelcovej výtvarnej a dokumentačnej pozostalosti.

Mikuláš Galanda: Žena s ružou, 1928, gvaš na papieri, K 1302