Dielo mesiaca v Turčianskej galérii: Peter Šabo: Seneca, 1992

„Obraz Petra Šaba zobrazuje sediaceho Senecu. Vlastne nevieme ktorý Seneca to je, pretože boli dvaja. Asi známejší je ten mladší, ktorý „vychovával“ neskoršieho cisára Nerona. Ale to nie je na obraze to podstatné, Senecu na obraze vnímam ako symbol, ako stoického filozofa, ktorý sa vyrovnáva so smrťou.“

„Vo svojich úvahách sa odkláňa od asketického stoicizmu, okrem iného i tým, že tvrdí, že hmotné statky nemusia byť prekážkou v dosiahnutí vnútorného pokoja jednotlivca, pokiaľ sú použité na to, aby ich prostredníctvom dosiahol cnosť. Filozof sa pokúša nájsť strednú cestu medzi ignorovaním verejného života a politickou angažovanosťou. Jednotlivec by podľa neho mal uprednostňovať vlastnú duševnú vyrovnanosť pred jedným i druhým. Radí, že človek by mal byť politicky aktívny, len ak v tom vidí prospech pre svojich blížnych. Takto radil aj mladému Neronovi, ale nakoniec sa stal jeho obeťou. Vo výraze Petrovho Senecu je však aj ďalší rozmer. Seneca sa pohyboval v najvyšších kruhoch cisárskeho Ríma, čo sa nezhodovalo s jeho učením, že sa jednotlivec nemá výrazne zapájať do politického života. Zároveň bol svojimi nepriateľmi obviňovaný z afér s vydatými ženami. Počas vyhnanstva na Korzike adresoval cisárovi viacero prosebných listov, čo protirečilo jeho učeniu o jednoduchom živote a prijatí životného údelu. Seneca bol rozporuplný človek a takto ho Peter Šabo zobrazil. Seneca sedí a nesie svoj osud, pokojne, stoicky. Trochu to vyzerá akoby bol vybrúsený do kameňa, do pieskovca zaliateho stredozemným slnkom. To zmierenie je pre mňa dnešné posolstvo Petrovho diela.“

Grafický dizajnér Ivan Bílý študoval v rokoch 1974 – 1978 na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Kremnici, odbor plošné a plastické rytie kovov. Potom v rokoch 1978 – 1984 študoval na Vysokej umeleckopriemyselnej škole v Prahe, odbor úžitková grafika a ilustrácia. V roku 1985 spolupracoval v Barrandove v Prahe na filme Krysař (réžia Jiří Bárta). Potom sa vrátil na Slovensko, kde v rokoch 1987 – 1990 učil na Ľudovej škole umenia v Martine. V roku 1987 začal spolupracovať s Divadlom SNP Martin (dnes Komorné divadlo). Po Nežnej revolúcii v rokoch 1992 – 1996 viedol ateliér obalového dizajnu na VŠVU v Bratislave na Katedre úžitkového umenia II. v Ružomberku. V roku 2005 spoluzaložil Súkromnú strednú umeleckú školu v Martine, kde dodnes vyučuje. V zbierke SCD je autorská kniha, ktorú nazval Obal sveta. Je to konkrétna poézia, kde je kniha básňou, náučným textom a knihou zároveň. Venuje sa prevažne knižnému dizajnu, je držiteľom ocenení za najkrajšie knihy Slovenska. Mal niekoľko samostatných aj spoločných výstav.

Zdroj: Ľubomír Longauer a kol.: Typografia a dizajn písma na Slovensku (Začalo sa to Cyrilom a Metodom), Slovart – VŠVU, Bratislava 2017.

O autorovi

Peter Šabo sa narodil 18. 11. 1954 v Žitavanoch pri Zlatých Moravciach. Po absolvovaní Strednej školy umeleckého priemyslu v Bratislave študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Štúdium ukončil na oddelení voľnej grafiky a knižnej ilustrácie (u prof. Oresta Dubaya) v roku 1982. Žije a tvorí v Martine, venuje sa komornej maľbe, grafike, kresbe a ilustrácii. V Turčianskej galérii mal v rokoch 1993, 2004 profilové výstavy.

V roku 1994 vystavoval v Pálffyho paláci v Bratislave, v roku 1999 v T-Klube v Martine, v roku 2001 v galérii Art Point v Martine, prierezovú výstavu mal v roku 2009 a v roku 2014 v Turčianskej galérii v Martine, v roku 2015 v SND v Bratislave a v SKD v Martine a ďalšiu autorskú výstavu v Turčianskej galérii v roku 2019 v Martine. Podieľal sa na projekte Turčianskej galérie, vystavoval v Holandsku (Hoogeveen) a vo Francúzsku (Saint Nazaire). V rokoch 1995 – 2000 sa pravidelne zúčastňoval na Medzinárodnom sympóziu maľby v Patinciach.

V roku 2000 získal ocenenie za ilustrácie ku knihe poetky Aleny Doležalovej Milujem túlavých psov v celoslovenskej súťaži o Najkrajšiu knihu. Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach Slovenskej národnej knižnice – Slovenského národného literárneho múzea, Turčianskej galérie, Štátnej galérie v Banskej Bystrici, galérie Des Franciscains vo Francúzsku (Saint Nazaire). Najväčšia časť diela sa nachádza v zbierkach súkromných zberateľov.

Zdroj: Informácie o autorovi sú z webu https://sabopeter.sk