Dielo mesiaca v Turčianskej galérii: Vlastimil Zábranský: A, 1985

Dielo bude vystavené na prízemí Turčianskej galérie od 2.11.2024 do 30.11.2024.

Vybral: Ján Cíger

„Mám rád obliny, zákruty, kruhy, gule, pologule...bližší mi je Gaudí, či Hundertwasser ako vylinajkovaný Picasso. Prešiel som ponúknuté diela, spoznal som oči mnohých výtvarníkov v ponuke, ale pri tomto diele sa mi prilepil zrak na dlho. Meno Vlastimil Zábranský mi v mojej menotéke nefigurovalo. Neprekážalo mi to. Díval som sa a ponáral do detailov. Už sa mi ani iné diela nechcelo obzerať. Zvyčajne, ak mi to priestor galérie umožňuje, sadnem si na taburetku, či do kresla a snažím sa namaľované diela rozpohybovať. Postavám dať krok, gesto, na stromoch zvlním lístie, priložím si  krčah k perám...

Tu sa mi to nedarilo. Ajhľa toto je myšlienka, napadlo mi. Pocit z obrazu mi polepil dušu, myseľ. Mám rád obliny, zákruty...však to už viete. Pocit estetizujúci provokáciu, provokujúci estetizáciu....

Svet je veľký zadok a poznanie i skúsenosti hovoria, že vari polovica je dobrá a vari polovica zlá. Ktorá je ktorá, to z obrázku netušiť, ale krásna je každá.  Ako si všetko overiť, nuž na to je jediná cesta a to je tá stredom. Nechutné, poviete, ale myšlienka má svoje cesty k pravde. K svojej pravde, ktorá nemá väzbu k majorite, ani k minorite, ale k originalite. Originalite samotného umeleckého výkonu, originalite interpretácie. Tento obraz naplnil umelecké ambície a kumšt autora, ale dal pohladenie duše aj mne. Spomínal som tie obliny. Krútia sa po ploche obrazu a tvoria písmeno „a.“

„a“ ako ave, „a“ ako ahoj, „a“ ako ach....

A pod „a“ s krásnym zadkom sedí na svojom zadku bezradný muž, podľa kravaty intelektuál. Oblaky obchodiace „a“ sú akoby jeho váhavé myšlienky. Aj jeho posed s jednou vystretou a druhou pokrčenou naznačuje rezignáciu, sklamanie, šok z jeho reality.  Je blízko objektu, ktorý síce ja vnímam ako „a“ on ale môže vidieť dinosaura z rodu Diplodocus, ktorý sa pokúsil prehltnúť slnko, zatiaľ čo slnko pohlcuje jeho. Strach ho pribil o zem...Alebo leží a všetko sa mu to iba sníva? Do toku myšlienok ale zasahuje útvar vpravo. Súčasť toho veľkého „a.“

Má to tvar „u.“ Je také nenápadné, ale dôležité, lebo dáva celému objektu stabilitu. Dlhý krk dinosaura s naveseným slnkom by ho prevrátil a „u“ je tou kotvou, pevným bodom. Zároveň „u“ ako súčasť „a“ tvorí akoby spojenú nádobu. Jej náplň ale nevytečie nikam. Je stvorená v presnom množstve fantázie. V presnom súlade surrealistických vidín a estetiky v ich reálnom vnímaní.“

Jano Cíger z Mädokýša (1960)  – antikvár, moderátor, glosátor, organizátor v kultúrnom dianí, ctiteľ Dionýza a Afrodity, martinský lokálpatriot. Vyštudovaný vojak, ktorý sa pri tomto povolaní dlho neohrial, pre nesúlad presvedčenia s vtedajšou realitou a tak naštartujúc civilnú kariéru ako pomocný robotník v kartonážke, tamtiež aj strojník, neskôr niekoľko rokov strojný kováč,  presedlal do plynárenstva ako riadiaci i odborný pracovník a manažér. Od priemyslu v končiacom štvrtom decéniu života prešiel viac ku kultúre, založil antikvariát Mädokýš, napísal pár knižiek, robil spravodajstvo v Slovenskom rozhlase a dlhé roky tam bol aj glosátorom. Popri práci antikvára je aj rozprávkarom pre deti, organizátorom aj moderátorom podujatí z oblasti literatúry a hudby, rečníkom na rozlúčkach so zosnulými, dve volebné obdobia bol predsedom Miestneho odboru Živeny v Martine.    

Vlastimil Zábranský (* 2.9.1936 Vráž – † 4.2.2021 Brno)

• maliar, grafik, karikaturista, scénograf, kostýmový výtvarník

Medzi najúspešnejšiu časť jeho tvorby patria karikatúry, ktoré využitím klasických maliarskych techník dopracoval do podoby obrazov. Od roku 1963 svoje karikatúry publikoval napr. v časopisoch Host do domu, Plamen, Index. Svoje diela pravidelne venoval do dobročinných dražieb, napr. ekologickej Nadácie Veronica. Vystavoval v rôznych európskych mestách. Jeho diela sa nachádzajú napr. v Galérii hlavného mesta Prahy, Moravskej galérii v Brne alebo Galérii karikatúry v Skopje.

Od roku 1963 sa venoval výtvarnému umeniu v slobodnom povolaní, v r. 1970 sa stal členom francúzskej Société Protectrice de l`Humour, od 70. rokov pôsobil ako scénograf Divadla pracujících v Gottwaldove (dnes Mestské divadlo Zlín)