Piliere literárneho realizmu v Martine

Vo štvrtok 14. 11. 2024 podvečer vernisážou v Literárnom múzeu SNK (v historickej prvej budove Matice slovenskej) v Martine sprístupnili výstavu Janko Jesenský a Jozef Gregor Tajovský – piliere literárneho realizmu.

Po príhovore vedúcej múzea Ivany Dankovej si návštevníci sprítomnili oboch mužov aj vďaka iscenovanému čítaniu z ich korešpondencie s názvom POZNAL SOM MNOHO ĎURKOV LANGSFELDOV a podtitulom Mozaika o Tajovskom a Jesenskom z ich legionárskeho života, o ktoré sa nápadito postarali Zuzana Jurechová, Dorota Uríková a Eva Telepčáková.

Potom Igor Válek, kurátor výstavy, povedal aj toto:, „Každá stavba, ak sa nemá zrútiť, musí mať piliere, o ktoré sa môže takpovediac oprieť. Aj slovenský literárny realizmus mal svoje neprehliadnuteľné ľudské a tvorivé piliere a tými boli spisovatelia (a mimoriadne spoločensky angažovaní muži) Janko Jesenský a Jozef Gregor Tajovský. V tomto roku si pripomíname 150. výročie narodenia oboch významných osobností a to je jeden z dôvodov, prečo sa Literárne múzeum SNK v Martine rozhodlo pripomenúť verejnosti ich život a dielo (s mnohými vzájomnými prepojeniami).“

Dvojica z unikátnych výstavných panelov

Aspoň pár slov o oboch významných osobnostiach

Janko Jesenský (1874 – 1945) – básnik, prozaik a prekladateľ. Polstoročie povzbudzoval národnú hrdosť i bojovnosť, nabádal k ostražitosti pred útlakom, falošnosťou, namyslenosťou... Tvorbou kritizoval, pranieroval, vysmieval sa, satirizoval. Vietor Veľkej vojny ho zavial do Ruska, „prekĺzol“ do zajatia, v ktorom legionárske hnutie podporil ako organizátor aj redaktor. Po návrate domov sa zapojil do budovania nového štátu, agilne podporoval aj viedol literárny život. Po rozdelení Československa v roku 1939 žil na penzii a neustále písal. Ako prvý Slovák sa stal nositeľom titulu národný umelec (1945).

Jozef Gregor Tajovský (1874 – 1940) – prozaik a dramatik. Vážil si a obraňoval ľudskú dôstojnosť, život vložil do služieb obrany pred nespravodlivosťou. Najväčší realista slovenskej dediny tvorbou stál na strane ukrivdených. Zmysluplne pre posun vecí národných pôsobil ako učiteľ, redaktor i bankový úradník. Po vypuknutý vojny sa ocitol na ruskom fronte, prebehol do zajatia a angažoval sa ako redaktor legionárskych periodík. Po návrate prednosta legionárskej kancelárie, s manželkou organizoval literárny a spoločenský život. Od roku 1925 žil na odpočinku, až do skonu neúnavne tvoril.

Výstavu, pútavo inštalovanú na unikátnych paneloch, popri textových častiach dopĺňajú jedinečné historické a autentické dobové predmety zo zbierok Literárneho múzea a Literárneho archívu SNK, ale aj zo zbierok spolupracujúcich inštitúcií a umelcov (Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici, Múzeum mesta Bratislavy, Slovenský filmový ústav, akademický maliar Stanislav Lajda). Spomenieme aspoň písací stroj Gregora Tajovského, jeho legionárske „insígnie“ a bustu, ktorú z dreva vyrezal jednoruký ľudový rezbár, jeho brat Eduard. A či pečatidlo Jesenského, ktoré používal ako nitriansky župan, resp. vázu, ktorú si doniesol z Japonska, cez ktoré sa vracal po skončení vojny do vlasti.

Návštevníci výstavy majú možnosť vidieť aj knihy plodných autorov, prečítajú si myšlienky oboch a či spomienky rodinných príslušníkov, priateľov, ako aj hodnotenia ich diel z pera literárnych historikov aj kritikov. Výstava v priestoroch LM SNK potrvá od 15. 11. do jari budúceho roka.

Janko Jesenský na obraze Milana Thomku Mitrovského, v popredí spisovateľov kalamár