Dielo mesiaca v Turčianskej galérii: Želmíra Duchajová-Švehlová: Spiaci chlapec, 1949

Vybrala Iveta Bujňáková: „2. apríl je celosvetovo známy ako Deň povedomia o autizme a v podstate následne celý mesiac je venovaný podpore a informovanosti o problematike ľudí s poruchou autistického spektra. Obraz „Spiaci chlapec“ zanechal vo mne na prvý pohľad pocit pokoja a nevinnosti.

Vzhľadom na obdobie, kedy bol namaľovaný, obraz chlapca poukazuje na určitú spokojnosť a bezpečie.  Má ružové líca, prekrvenú pokožku a vyzerá primerane živený.  Chlapček zaspal skoro v polosede, unavený z celého dňa. Mnohokrát mi to pripomína aj naše deti s autizmom, keď odpadnú od únavy, po aktívnej hre, po telesnom a emočnom preťažení, ...po záťaži v neurotypickom svete, ktorému mnohokrát nerozumejú. Zaspávajú vyčerpaní, ale s pozitívnym pocitom, pretože boli chránení a cítili podporu. Navyše tento obraz vo mne evokuje dominanciu bezpečia a istoty. U našich detí je pocit bezpečia, istoty a predvídateľnosti veľmi dôležitý. Vďaka rôznej vizualizácii, režimovým opatreniam a správnej komunikácii, vedia veľmi funkčne napredovať a spokojne fungovať v bežnej spoločnosti. Autizmus je častejšie diagnostikovaný u chlapcov ako u dievčat. Zároveň chlapci sú podľa mňa oveľa viac zraniteľnejší a citlivejší  na svoje vnútorné „ja“  ako samotné dievčatá. Uznanie, rešpekt a podpora ich zdravého ega môže prinášať taký  “odovzdávajúci“ spánok, ako na obraze. „

MUDr. Iveta Bujňáková, PhD.

Narodená v Prešove, vyštudovala odbor všeobecné lekárstvo na UPJŠ v Košiciach a doktorandské štúdium na JLFUK v Martine. Od roku 2012 sa venuje rodinám s autistickým dieťaťom (Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom – Turiec), od r. 2018 spoluzriaďovateľka škôlky pre autistov v Martine. Matka 4 detí, druhý syn (18 rokov) má vysokofunkčný autizmus.

Želmíra Duchajová Švehlová: (1880 - 1955) - prvá akademicky vzdelaná slovenská maliarka. Študovala na Umeleckej škole spolku umelkýň v Berlíne (1906 - 1910) a portrétnu maľbu na Dámskej akadémii výtvarných umení v Mníchove (1910 - 1914).

Od roku 1919 žila a pôsobila v Martine, najprv ako učiteľka kreslenia, neskôr ako maliarka v slobodnom povolaní. V rokoch 1918 – 1943 bola spoluorganizátorkou slovenského ženského hnutia, v rokoch 1920 – 1946 podpredsedníčkou spolku Živena. Duchajová bola predstaviteľkou maliarstva svetla – luminizmu, ktorý bol stredoeurópskou verziou impresionizmu.

Narábanie s farebnou škvrnou a svetlom nadobudlo v jej maľbe kvalitu samostatnej stavebnej zložky architektúry obrazu, táto sústredenosť na vnútorné, čisto maliarske problémy tak Duchajovú už odkazovala do vývojovo novšej problematiky postimpresionizmu. Jej prvá výstava sa konala v roku 1918 v Hodoníne. Po vzniku Česko-Slovenska vystavovala viackrát v Martine, v Bratislave i v Košiciach. Tvorba Želmíry Duchajovej – Švehlovej je charakteristická prevahou lyrických plenérov (maľovanie vo voľnej prírode priamo pred krajinným motívom), žánrovými portrétmi, krajinkami a zátišiami.