Dielo mesiaca v Turčianskej galérii: Mikuláš Galanda: Matka s dieťaťom na kvetinovom pozadí, 1937

Vybrali členky  O.Z. Matka a dieťa Turca: „Matka s dieťaťom je témou, ktorá nás vystihuje. Máj je mesiacom, kedy matkám venujeme trošku väčšiu pozornosť. Každý si spomenie na tú svoju mamu, na jej lásku, obetavosť, pozornosť. Mamy majú v sebe veľkú silu, cez výchovu svojich detí tvoria našu budúcnosť. Mikuláš Galanda vo svojom diele venoval matkám veľkú pozornosť. Obraz Mikuláša Galandu Matka s dieťaťom na kvetinovom pozadí je zjemnený kvetinovým pozadím. Farebnosť je ženská, ladená do červených, tyrkysových a zemitých tónov. Cítime z neho prepojenie s prírodou, s Matkou Zem. Matka drží v náručí malé dieťa, hoci je vidieť, že vo vlasoch sa jej objavuje prvé striebro. Mama je so svojím dieťaťom prepojená po celý život a po celý svoj život naň nazerá, ako na „svoje malé dieťa“. Zvláštne pôsobí sklon hlavy -  vyjadruje, že mama stále drží nad dieťaťom ochrannú ruku. Mamy si zaslúžia našu vďaku a plnú podporu, aby mohli svojim deťom odovzdať všetko, čo deti v živote potrebujú a čo budú potrebovať, aby sme tvorili lepší svet.“

Matka a dieťa Turca

Občianske združenie vzniklo v roku 2006. Naším prvým veľkým cieľom bolo vytvoriť lepšie podmienky pre mamy a deti v Univerzitnej nemocnici Martin. Je nás desať žien. Každá z nás má svoju rodinu, deti, svoju prácu a vo voľnom čase sa pozeráme okolo seba, ako meniť veci. Chceme vytvárať lepšie podmienky pre deti, pre mamy, pre rodiny. Pomáhame nemocnici, školám, domovom sociálnych služieb a ďalším inštitúciám. Po večeroch organizujeme podujatia, píšeme granty, zabezpečujeme projekty. V našom regióne sme už prefinancovali 500 tis. EUR.

Mikuláš Galanda ( *4.5.1895, Turčianske Teplice – † 5.6.1938, Bratislava)

Maliar, grafik a ilustrátor. Patrí k výrazným priekopníkom a propagátorom moderného umenia na Slovensku.

V roku 1914 Začal študovať na vysokej škole výtvarných umení v Budapešti, ktorú však kvôli I. svetovej vojne nedokončil. Svoje štúdium úspešne ukončil na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1927) a vrátil sa do Turčianskych Teplíc. V Prahe sa stal spolutvorcom ľavicovo orientovanej revue DAV. Ešte počas štúdia sa zblížil s Ľudovítom Fullom, s ktorým vyučoval na Škole umeleckých remesiel v Bratislave. Tu vydali manifest moderného maliarstva „Súkromné listy Fullu a Galandu“, v  ktorých: „vyslovili potrebu skoncovať so starými, nič nehovoriacimi umeleckými metódami a zabehanými manierami a žiadali preraziť a uvoľniť cestu novým výrazovým prostriedkom a postupom, ktoré by zodpovedali dynamickým premenám, ktoré boli charakteristické pre život človeka a spoločnosti 20. storočia.“

Okrem maľby dosiahol výrazné výsledky v kresbe, voľnej úžitkovej grafike. Za knižnú grafiku získal striebornú medailu na „svetovej“ výstave v Paríži (1937). V jeho tvorbe dominuje téma obyčajného človeka a emotívna stránka obrazu vnímaná ako plnohodnotný a nosný prvok umenia.

Mikuláš Galanda zomrel predčasne (1938), pochovaný bol v Turčianskych Tepliciach, odkiaľ bol v roku 1978 prevezený na Národný cintorín v Martine. Manželka Mária Galandová, rod. Boudová starostlivo uchovávala diela svojho manžela, čo v období II. svetovej vojny nebolo také jednoduché. Časť z nich v 80. rokoch darovala Turčianskej galérii v Martine.